Vitajte v našom komplexnom rozbore témy Funkčná biochémia a metabolizmus orgánov, ktorá je kľúčová pre pochopenie fungovania ľudského tela. Táto oblasť biochémie skúma špecifické biochemické procesy prebiehajúce v rôznych orgánoch a tkanivách, ako aj ich vzájomné prepojenie. Predstavíme si prehľad trávenia a transportu kľúčových živín, metabolické funkcie pečene a obličiek, detoxikačné procesy, nervové a svalové tkanivo, a dôležité poruchy. Tento prehľad vám pomôže pri štúdiu a príprave na maturitu či skúšky, poskytujúc jasné shrnutí základných princípov.
Prehľad metabolizmu orgánov: Základy funkčnej biochémie
Orgány v našom tele nepracujú izolovane. Sú súčasťou zložitého, vzájomne prepojeného systému, kde metabolické dráhy jedného orgánu ovplyvňujú funkciu druhého. Pochopenie tejto interorgánovej výmeny je esenciálne pre celkový obraz biochémie.
Trávenie a transport sacharidov: Od úst po enterocyty
Trávenie sacharidov začína už v ústach pôsobením slinnej amylázy, ktorá štiepi 1,4-glykozidové väzby v polysacharidoch, ako je škrob. V kyslom prostredí žalúdka sa amyláza inaktivuje, a tak proces pokračuje v tenkom čreve. Pankreatická amyláza tu štiepi škrob a glykogén na maltózu a izomaltózu.
Disacharidázy, enzýmy zakotvené v kefkovitom leme enterocytov, dokončujú trávenie štiepením disacharidov (maltóza, izomaltóza, sacharóza, laktóza) na monosacharidy. Len monosacharidy sú následne resorbované do krvi.
Glukóza a galaktóza sa do enterocytov dostávajú sekundárnym aktívnym transportom (kontrasport so sodíkom) pomocou SGLT prenášača. Gradient sodíkových iónov zabezpečuje Na+/K+ATP-áza. Z enterocytu prechádza glukóza do krvných kapilár uľahčenou difúziou. Fruktóza má nižší glykemický index a vstrebáva sa pomalšie.
Poruchy metabolizmu sacharidov
Existuje niekoľko porúch trávenia a metabolizmu sacharidov, často geneticky podmienených: - Disacharidová intolerancia: Deficit disacharidáz. Najčastejšia je laktózová intolerancia, spôsobená neschopnosťou štiepiť laktózu (dimér glukózy a galaktózy) enzýmom laktázou (β-galaktozidázou). Príznaky zahŕňajú bolesti brucha a hnačky. Môže byť tranzientná (u predčasne narodených detí), sekundárna (po chirurgickom odstránení čreva) alebo podmienená poškodením mukózy. - Fruktózová intolerancia: Absencia aldolázy B vedie k hromadeniu fruktóza-1-P, s príznakmi ako ťažká hypoglykémia, vracanie a žltačka. Esenciálna fruktozúria je spôsobená absenciou fruktokinázy, čo vedie k benígnej akumulácii fruktózy v moči. - Galaktozémia: Klasická galaktozémia je autozomálne recesívne ochorenie spôsobené deficitom uridyltransferázy, vedúce k hromadeniu galaktóza-1-P a galacitolu. Prejavuje sa mentálnou retardáciou, poškodením pečene a kataraktou. Nedostatok galaktozidázy (galaktokinázy) tiež spôsobuje galaktozémiu a galaktozúriu.
Trávenie, transport a resorbcia lipidov
Lipidy sú málo rozpustné vo vode, preto ich trávenie vyžaduje špecifický režim. V prvej fáze sa musia emulgovať. Mechanické spracovanie v ústach a žalúdku je doplnené žlčovými kyselinami v tenkom čreve, ktoré sú hlavnými emulgátorovými látkami.
Pankreatická lipáza, s pomocou kolipázy, štiepi triacylglyceroly (TAG) v polohách 1C a 3C na mastné kyseliny (MK) a 2-monoacylglycerol. Fosfolipidy štiepia fosfolipázy a estery cholesterolu cholesterolesteráza.
Produkty hydrolýzy lipidov tvoria zmiešané micely so žlčovými kyselinami, ktoré sú transportované do enterocytov. V enterocytoch sa TAG, estery cholesterolu a fosfolipidy spätne syntetizujú a spolu s apoproteínmi tvoria chylomikróny (CM). CM sú transportnou formou exogénnych lipidov, ktoré prechádzajú do lymfy a následne do krvi.
Poruchy metabolizmu lipidov
Poruchy metabolizmu lipidov môžu mať rôzne príčiny: - Abetalipoproteinémia: Vzácne autozomálne recesívne ochorenie, pri ktorom chýba ApoB, znemožňujúce tvorbu lipoproteínov obsahujúcich ApoB (CM, VLDL, LDL). Vedie k porušenej resorpcii lipidov z čreva a akumulácii lipidov v pečeni (steatóza). - Defekty ApoB100: Môžu znížiť vychytávanie LDL. Nadprodukcia ApoB100 je autozomálne dominantné ochorenie spojené s obezitou a aterosklerózou. - Deficit ApoCII: Aktivátor lipoproteínovej lipázy (LPL), jeho nedostatok vedie k zvýšeniu koncentrácie CM a celkových lipidov v plazme. - Familiárna hypercholesterolémia: Geneticky podmienené poruchy v LDL receptoroch, bunky nie sú schopné normálne prijímať LDL, čo zvyšuje LDL cholesterol v krvi. - Hypertriglyceridémia: Chýba enzým LPL alebo ApoC-II, čo vedie k enormnému zvýšeniu hladiny TAG v krvi. - Lipidová malabsorbcia (steatorea): Zvýšený obsah lipidov v stolici, spôsobený poruchou vylučovania žlče, pankreatickej šťavy alebo poškodením enterocytov, vedie k strate vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K).
Trávenie bielkovín a transport aminokyselín
Trávenie exogénnych proteínov v lúmene gastrointestinálneho traktu zabezpečujú peptidázy (proteázy) produkované ako neaktívne proenzýmy (zymogény). Intracelulárne odbúravanie endogénnych proteínov sa deje najmä lyzozómami.
Peptidázy sa delia na: - Endopeptidázy: Štiepia proteíny a polypeptidy v ľubovoľných alebo presne určených miestach (napr. pepsín, trypsín, chymotrypsín). - Exopeptidázy: Štiepia koncové aminokyseliny (AK) z polypeptidového reťazca (napr. karboxypeptidázy A a B, aminopeptidázy).Pepsín, aktivovaný z pepsinogénu v kyslom prostredí žalúdka, hydrolyzuje bielkoviny, prednostne väzby s aromatickými a kyslými AK. Trypsín a chymotrypsín, aktivované v pankreatickej šťave, štiepia špecifické väzby, zanechávajúc bázické (trypsín) alebo aromatické (chymotrypsín) AK na C-konci.
Resorpcia AK a peptidov prebieha aktívnym transportom cez prenášače v enterocytoch. Peptidy sa transportujú dokonca rýchlejšie ako voľné AK a ich štiepenie sa dokončuje intracelulárne. Transport AK je regulovaný hlavne inzulínom.
Poruchy metabolizmu bielkovín a aminokyselín
Poruchy metabolizmu aminokyselín môžu mať vážne dôsledky: - Homocysteínúria I: Defekt cystationsyntázy, vedie k zvýšeniu homocystínu a metionínu v krvi a moči. - Homocysteínúria II: Deficit vitamínu B12, znížená aktivita cystationlyázy, vedie k zvýšeniu cystationínu v moči. - Fenylketonúria: Autozómovo recesívne ochorenie, absencia fenylalanínhydroxylázy, vedie k ťažkému mentálnemu poškodeniu. - Alkaptonúria: Nedostatok homogentizátdioxygenázy, kyselina homogentizová sa vylučuje močom, ktorý tmavne. - Hartnupova choroba: Porucha resorpcie tryptofánu. - Netropická sprue: Patologická resorpcia väčších peptidov (napr. gliadínu) vyvolávajúca imunitnú odpoveď.
Interorgánová výmena a funkcie kľúčových orgánov: Biochémia v praxi
Dusíková bilancia a interorgánová výmena aminokyselínDusíková bilancia predstavuje rozdiel medzi prijatým a vylúčeným dusíkom. Pozitívna bilancia (príjem > výdaj) je typická pre rast, tehotenstvo alebo rekonvalescenciu. Negatívna bilancia (výdaj > príjem) sa vyskytuje pri hladovaní, nádoroch alebo neliečených chorobách. Biologická hodnota bielkovín je daná obsahom esenciálnych aminokyselín. Stráviteľnosť bielkovín je vysoká, len 2-6 % sa vylučuje nestrávených. Interorgánová výmena aminokyselín je dynamický proces závislý od metabolického stavu organizmu (resorpčný stav vs. hladovanie). - Črevo: Spotrebúva glutamát a aspartát ako zdroje energie, glutamín premieňa na amoniak (pre pečeň) a citrulín (pre obličky). - Pečeň: V resorpčnom stave využíva AK na proteosyntézu, apolipoproteíny a tvorbu MK. Vylučuje močovinu. Má nízku aktivitu aminotransferáz rozvetvených AK, ktoré posúva do extrahepatálnych orgánov. Pri hladovaní pečeň vychytáva AK a oxokyseliny, stimuluje glukoneogenézu a ureosyntézu. - Kostrový sval: Hlavné miesto katabolizmu bielkovín a uvoľňovania AK. Vo svale sa uvoľňuje najviac alanín (50 %) a glutamín (25 %), ktoré slúžia ako prekurzory glukózy a sú transportované do pečene. V neskorších stavoch hladovania sa štiepia kontraktilné proteíny, ktorých AK slúžia na proteosyntézu buniek imunitného systému. - Mozog: Závislý na glukóze, ale využíva aj rozvetvené AK ako zdroj energie. Detoxikuje amoniak tvorbou glutamínu. Transport AK cez hematoencefalickú bariéru je špecifický. - Obličky: Vychytávajú glutamín (najmä pri acidóze), premieňajú ho na glutamát a amoniak, ktorý sa vylučuje močom, čím regulujú acidobázickú rovnováhu. Sú zdrojom glukogénnych AK.
Základné metabolické funkcie pečene
Pečeň je centrálny metabolický orgán s mnohými funkciami: - Metabolizmus sacharidov (glukostat): Vychytávanie glukózy po jedle a jej uvoľňovanie pri hladovaní. Glukoneogenéza, glykogenolýza (periportálne hepatocyty), glykolýza a lipogenéza, glykogenogenéza (perivenózne hepatocyty). - Metabolizmus lipidov: Ketogenéza, tvorba žlčových kyselín z cholesterolu, syntéza lipoproteínov, syntéza MK a komplexných lipidov, β-oxidácia. - Metabolizmus bielkovín: Syntéza plazmatických bielkovín, koagulačných faktorov, apoproteínov. Degradácia bielkovín a AK, močovinový cyklus. - Detoxikácia: Spracovanie steroidných hormónov, katabolických produktov hemoglobínu, detoxikácia amoniaku a cudzorodých látok (xenobiotík). - Tvorba žlče: Žlčové kyseliny pre trávenie lipidov, vylučovanie bilirubínu a cholesterolu. - Hormonálna regulácia: Inaktivácia hormónov (inzulín, kortizol, tyroxín). - Zásoba: Železo, meď, vitamíny (B12, A, D, E, K).
Detoxikačná a biotransformačná funkcia pečene
Pečeň metabolizuje cudzorodé látky (xenobiotiká) v dvoch fázach: 1. Fáza biotransformácie (transformácia): Oxidácia (najčastejšie hydroxylácia pomocou cytochrómu P450 monooxygenázového systému), redukcia, hydrolýza. Cieľom je zmeniť biologickú aktivitu a pripraviť látku na druhú fázu. Cytochróm P450 je veľmi všestranný biokatalyzátor, metabolizujúci až 80-90% liečiv. Jeho aktivita môže byť indukovaná alebo inhibovaná, čo má klinický význam. 2. Fáza konjugácie: Transformačný produkt sa konjuguje s hydrofilnými molekulami (napr. kyselina glukurónová, sulfát, glycín, glutatión). Tým sa zvýši polarita a uľahčí vylúčenie z organizmu (močom, žlčou). Príkladmi sú glukuronidácia, sulfácia, konjugácia s AK, konjugácia s glutatiónom.
Etanol ako xenobiotikum
Etanol sa ľahko absorbuje a 90% sa metabolizuje v pečeni. Oxidácia etanolu na acetaldehyd pomocou alkoholdehydrogenázy (ADH) a následne na acetát aldehyddehydrogenázou zvyšuje pomer NADH/NAD+.Tento zvýšený pomer má mnohé nežiaduce účinky: - Inhibícia β-oxidácie MK: Akumulácia MK v pečeni a syntézy TAG vedúca k steatóze pečene a hyperlipidémii. - Tvorba ketolátok: Blokovaná utilizácia acetyl-CoA v Krebsovom cykle. - Laktátová acidóza: Posun rovnováhy laktátdehydrogenázy na stranu laktátu. - Hyperurikémia: Laktát znižuje exkréciu kyseliny močovej obličkami. - Hypoglykémia: Nedostatok substrátov na glukoneogenézu (oxalacetátu, pyruvátu).Dlhodobé účinky zahŕňajú alkoholom indukovanú hepatitídu, cirhózu pečene a oxidačné poškodenie biomolekúl.
Odbúravanie hemoglobínu a poruchy bilirubínu
Hemoglobín sa štiepi na globín (hydrolyzovaný na AK) a hém. Z hému vznikajú žlčové farbivá. Hémoxydáza štiepi hém na biliverdín (zelený), ktorý je biliverdínreduktázou redukovaný na bilirubín (červenožltý).Bilirubín je lipofilný, v sére sa viaže na albumín. V pečeni sa konjuguje s UDP-glukuronátom pomocou UDP-glukuronyl-bilirubíntransferázy na bilirubíndiglukuronát (polárny, vo vode rozpustný). Konjugovaný bilirubín sa vylučuje do žlče a čreva. V čreve ho bakteriálne enzýmy premieňajú na urobilinogén, ktorý sa čiastočne resorbuje a vylučuje močom (urobilín) a stolicou (sterkobilín).Hyperbilirubinémia (žltačka) je stav, keď koncentrácia bilirubínu v plazme prekročí 17,1 µmol/l, vedúci k žltnutiu tkanív. Rozlišujeme: - Nekonjugovaná hyperbilirubinémia (retenčný ikterus): Zvýšený nekonjugovaný bilirubín. Príčiny: hemolytické anémie (prehepatálny ikterus), Gilbertov syndróm (znížená aktivita UDP-GT), Crigler-Najjarov syndróm typ I (úplný deficit UDP-GT) a II (znížená aktivita UDP-GT), novorodenecká fyziologická žltačka, toxické poškodenie pečene. Nekonjugovaný bilirubín môže prechádzať do CNS a spôsobiť kernikterus. - Konjugovaná hyperbilirubinémia (regurgitačný ikterus): Zvýšený konjugovaný bilirubín. Príčiny: Dubin-Johnsonov a Rotorov syndróm (porucha sekrécie bilirubínu do žlče), obštrukčný ikterus (blokáda žlčových ciest). Spôsobuje cholúriu (prítomnosť žlčových farbív v moči) a acholickú stolicu.
Význam metabolizmu obličky pre jej funkciu
Obličky sú kľúčové pre: - Vylučovanie odpadových látok: Močovina, kyselina močová, kreatinín. - Udržiavanie homeostázy: Vody, elektrolytov, pH. - Endokrinná funkcia: Tvorba erytropoetínu (stimuluje tvorbu erytrocytov), renínu (regulácia krvného tlaku). - Metabolizmus vitamínu D: Syntéza kalcitriolu (aktívna forma vitamínu D) z 25-hydroxycholekalciferolu. - Glukoneogenéza: Podieľajú sa na tvorbe glukózy (cca 10 % celkovej).V kôre obličiek prebieha oxidačný metabolizmus, zatiaľ čo v dreni prevažuje anaeróbna glykolýza. Tvorba moču zahŕňa glomerulárnu filtráciu a tubulárnu resorpciu/sekréciu. Klírens kreatinínu je dôležitým markerom funkcie obličiek. Močovina je tiež markerom, ale menej citlivým ako kreatinín.
Poruchy acidobázickej rovnováhy (ABR)ABR je rovnováha medzi kyslými a zásaditými látkami, udržiavaná pufrovacími systémami a orgánmi (pľúca, obličky). Fyziologické pH krvi je 7.35-7.45.Poruchy sa delia na: - Metabolická acidóza: Pokles HCO3- alebo nárast H+ z iných kyselín (laktát, ketolátky). Kompenzácia: hyperventilácia. - Metabolická alkalóza: Nárast HCO3- alebo pokles H+. Kompenzácia: hypoventilácia. - Respiračná acidóza: Nárast pCO2 (hypoventilácia). Kompenzácia: obličky zadržiavajú HCO3-. - Respiračná alkalóza: Pokles pCO2 (hyperventilácia). Kompenzácia: obličky vylučujú HCO3-.Korekcia znamená úpravu postihnutého systému, kým kompenzácia je úprava protichodným systémom. Diagnostika ABR sa opiera o parametre ako pH, pCO2, HCO3-, Base Excess (BE).
Nervové tkanivo: Metabolizmus a prenos vzruchov
Nervové tkanivo je zodpovedné za prijímanie, spracovanie, ukladanie a prenos informácií. Neuróny tvoria a prenášajú akčné potenciály, zatiaľ čo gliové bunky plnia podporné funkcie. Akčný potenciál (AP) vzniká, keď depolarizácia membrány neurónu dosiahne prahovú hodnotu, čo vedie k rýchlemu influxu Na+ a následnému efluxu K+. Synapsy sú prepojenia medzi neurónmi, kde sa signál prenáša buď elektricky (zriedkavé) alebo chemicky pomocou neurotransmiterov. Neurotransmitery sa uvoľňujú z presynaptického zakončenia do synaptickej štrbiny a pôsobia na receptory postsynaptickej membrány. - Metabolizmus sacharidov: Mozog je extrémne závislý od glukózy a kyslíka (aeróbna glykolýza, Krebsov cyklus, oxidačná fosforylácia) pre tvorbu ATP. Hypoxia alebo pokles glykémie vedú k nenávratnému poškodeniu. - Metabolizmus aminokyselín: AK sa využívajú hlavne na tvorbu neurotransmiterov (glutamát, aspartát, GABA, glycín, biogénne amíny, neuropeptidy). Mozog odstraňuje toxický amoniak tvorbou glutamínu. - Metabolizmus lipidov: Lipidy sú potrebné pre tvorbu myelínovej pošvy axónov a lipidoproteínových komplexov.
Metabolizmus kľúčových neurotransmiterov - Serotonín: Vzniká hydroxyláciou a dekarboxyláciou tryptofánu. Ovplyvňuje správanie, náladu, spánok, príjem potravy, termoreguláciu a tonus ciev. - Histamín: Vzniká dekarboxyláciou histidínu. Je mediátorom zápalu a alergických reakcií, ovplyvňuje sekréciu žalúdočnej šťavy a krvný tlak. - GABA (kyselina gama-aminomaslová): Hlavný inhibičný neurotransmiter mozgu, vzniká dekarboxyláciou glutamátu. Pôsobí cez ionotropické receptory (Cl- kanály) alebo metabotropické (K+ kanály), vedúc k hyperpolarizácii. - Glycín: Inhibičný neurotransmiter, najmä v mieche a mozgovom kmeni. Pôsobí cez Cl- kanály.
Biochémia kontrakcie svalov
Svalová kontrakcia je komplexný proces závislý od ATP a Ca2+. - Kostrový sval: Priečne pruhovaný, ovládaný vôľou. Kontrakčný cyklus zahŕňa depolarizáciu membrány, uvoľnenie acetylcholínu, otvorenie Ca2+ kanálov, uvoľnenie Ca2+ zo sarkoplazmatického retikula (SR) cez ryanodínové receptory, väzbu Ca2+ na troponín-C a interakciu aktínu s myozínom. Relaxácia nastáva poklesom Ca2+ a jeho pumpovaním do SR. Poruchy zahŕňajú svalové dystrofie (napr. Duchenneova), kanalopatie a metabolické glykogenopatie. - Srdcový sval: Priečne pruhovaný, rytmická a kontinuálna kontrakcia. Kontrakcia je viac závislá od extracelulárneho Ca2+ a cAMP. Obsahuje špecifické izoformy kontraktilných bielkovín. Geneticky podmienené kardiomyopatie a ischémia sú časté poruchy. - Hladký sval: Pomalé, dlhotrvajúce, neovládané kontrakcie. Chýba troponínový systém, kontrakcia závisí od fosforylácie ľahkého reťazca myozínu. Reguluje ho vápnik v komplexe s kalmodulínom. Relaxáciu hladkého svalu ovplyvňuje oxid dusnatý (NO), ktorý aktivuje guanylcyklázu a tvorbu cGMP, vedúce k poklesu vápnika a relaxácii.
Metabolizmus svalovej bunky a intenzita práce
Svalové tkanivo je významný konzument živín a kyslíka, sval dokáže pracovať aj anaeróbne. Hlavné zdroje energie sú kreatínfosfát, svalový glykogén, rozvetvené AK, MK a glukóza. - Rýchle, krátkodobé, intenzívne cvičenie (anaeróbne): Využíva zásoby ATP a kreatínfosfátu (alaktická fáza), a následne anaeróbnu glykolýzu a glykogenolýzu (laktická fáza), s tvorbou laktátu. - Dlhodobé, aeróbne cvičenie: Využíva glukózu (zo svalového glykogénu alebo krvi) a mastné kyseliny. S dlhším trvaním cvičenia rastie podiel oxidácie mastných kyselín ako zdroja energie (Randlov fenomén). Glykogén je zásobnou formou glukózy, syntetizovaný procesom glykogenézy a odbúravaný glykogenolýzou. Regulácia metabolizmu glykogénu je komplexná a zahŕňa allosterickú reguláciu a hormonálnu kontrolu (inzulín, glukagón, adrenalín).
Často kladené otázky k funkčnej biochémii a metabolizmu orgánov
Ako prebieha interorgánová výmena aminokyselín pri hladovaní?
Pri hladovaní dochádza k zvýšenému katabolizmu bielkovín, najmä v kostrovom svale, ktorý uvoľňuje alanín a glutamín. Tieto aminokyseliny sú transportované do pečene, kde sa alanín využíva na glukoneogenézu (glukózo-alanínový cyklus) a glutamín na ureosyntézu a glukoneogenézu. Obličky tiež vychytávajú glutamín pre reguláciu acidobázickej rovnováhy.
Aký je význam cytochrómu P450 v detoxikácii?
Cytochróm P450 je rodina monooxygenáz umiestnených v hladkom endoplazmatickom retikule pečene. Podieľa sa na prvej fáze biotransformácie xenobiotík, kde katalyzuje oxidatívne reakcie (napr. hydroxyláciu), čím mení lipofilné látky na polárnejšie. Táto zmena môže ovplyvniť biologickú aktivitu látky a pripraviť ju na druhú fázu konjugácie, čo je kľúčové pre ich následné vylúčenie z tela.
Prečo je pre mozog nevyhnutná stála dodávka glukózy a kyslíka?
Nervové tkanivo je energeticky veľmi náročné a jeho metabolizmus je za fyziologických podmienok takmer výhradne závislý od aeróbnej oxidácie glukózy. Mozog spotrebuje až 50% dennej celkovej glukózy. Akákoľvek hypoxia alebo pokles glykémie vedie k nedostatočnej tvorbe ATP, čo narúša činnosť iónových púmp a prenos nervových vzruchov, a môže spôsobiť nenávratné poškodenie nervového tkaniva.
Aké sú hlavné rozdiely v kontrakcii kostrového a hladkého svalu?
Kostrný sval je priečne pruhovaný, ovládaný vôľou, s dobre vyvinutým sarkoplazmatickým retikulom (SR) ako hlavným zdrojom Ca2+ a troponínovým systémom regulujúcim kontrakciu. Hladký sval je nepriečne pruhovaný, neovládaný vôľou, má slabšie SR a kontrakcia je viac závislá od extracelulárneho Ca2+. Chýba mu troponínový systém; namiesto toho je kontrakcia regulovaná fosforyláciou ľahkého reťazca myozínu komplexom Ca2+-kalmodulín.
Ako ovplyvňuje etanol metabolizmus pečene?
Etanol sa v pečeni oxiduje na acetaldehyd a následne na acetát, čo zvyšuje pomer NADH/NAD+. Tento posun spôsobuje inhibíciu β-oxidácie mastných kyselín a Krebsovho cyklu, vedie k akumulácii mastných kyselín a tvorbe triacylglycerolov (steatóza pečene). Zároveň podporuje tvorbu ketolátok a laktátov, čo môže viesť ku ketoacidóze a laktátovej acidóze, a môže narušiť glukoneogenézu, spôsobujúc hypoglykémiu.