Epidemiológia a klasifikácia rakoviny pľúc

Objavte kľúčové fakty o epidemiológii a klasifikácii rakoviny pľúc. Tento rozbor pre študentov vysvetľuje typy, trendy a prognózy ochorenia. Prečítajte si viac!

Rakovina pľúc (zhubný nádor priedušiek a pľúc, dg. C33 a C34) predstavuje celosvetovo najčastejšiu malignitu s vysokou úmrtnosťou. Pre študentov medicíny aj laickú verejnosť je kľúčové pochopiť jej epidemiológiu a klasifikáciu rakoviny pľúc. Tento článok poskytuje komplexný rozbor aktuálnych štatistík, trendov a typov tohto ochorenia, ktoré sú nevyhnutné pre správne pochopenie problematiky zhubných nádorov pľúc a ich dopadu na zdravie populácie.

Globálna epidemiológia rakoviny pľúc: Prehľad a vývoj

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bol v roku 2022 zhubný nádor priedušnice, priedušiek a pľúc celosvetovo najčastejšie sa vyskytujúcou malignitou u oboch pohlaví (s výnimkou nemelanómových nádorov kože).

  • Predstavoval 13,41 % zo všetkých zhubných nádorov.
  • Na mortalite sa v tom istom roku podieľal až 18,79 %.

V roku 2022 bolo celosvetovo novodiagnostikovaných 2 480 675 prípadov, čo zodpovedá štandardizovanej incidencii (ASR-W) 23,6/100 000. U mužov bola incidencia 32,1/100 000, u žien 16,2/100 000, čo znamená, že incidencia u mužov viac než dvojnásobne prevyšuje incidenciu u žien.

Podobne aj mortalita bola v roku 2022 vyššia v populácii mužov (ASR-W 24,8/100 000) než u žien (9,8/100 000).

Regionálne rozdiely v incidencii a mortalite

ASR-W incidencia zhubných nádorov pľúc je u mužov celosvetovo najvyššia v Turecku (68,0/100 000), Maďarsku (64,4/100 000) a Srbsku (59,6/100 000). U žien je najvyššia incidencia v Maďarsku (35,0/100 000), Dánsku (34,4/100 000) a Holandsku (33,9/100 000).

V USA sa podľa odhadov SEER v roku 2024 očakávalo 234 580 nových prípadov, čo tvorilo 11,7 % všetkých novodiagnostikovaných zhubných nádorov. Vývoj ASR-W incidencie v USA má klesajúci trend, pričom v rokoch 2012 – 2021 sa miera nových prípadov znížila v priemere o 2 % ročne u oboch pohlaví.

Klasifikácia rakoviny pľúc: Morfologické a molekulárno-genetické subtypy

Epitelové zhubné nádory priedušiek a pľúc sa histopatologicky rozdeľujú na:

  • Nemalobunkové karcinómy pľúc (NSCLC): Tvoria približne 80 – 85 % všetkých zhubných nádorov. Najčastejšími typmi NSCLC sú:

  • Adenokarcinómy (približne 50 – 70 % NSCLC)

  • Skvamocelulárne karcinómy (20 – 30 %)

  • Ostatné typy, ako napr. veľkobunkové karcinómy, sa vyskytujú menej často.

  • Malobunkové karcinómy pľúc (SCLC): Tvoria približne 15 % všetkých zhubných nádorov. Ide o agresívne neuroendokrinné nádory s nepriaznivou prognózou.

Zmeny v zastúpení typov NSCLC a ich príčiny

Pred rokom 1990 bol najčastejším typom NSCLC skvamocelulárny karcinóm, hlavne u mužov. V posledných desaťročiach sa však vo viacerých krajinách pozoruje rastúci výskyt adenokarcinómov, ktorý prevažuje najmä u žien. Tieto zmeny sú pripisované najmä:

  • Zmene zloženia cigaretového dymu: V dôsledku novej technológie výroby cigariet a zavedenia filtra sa zmenilo zloženie inhalovaného dymu. Filter zachytáva väčšie partikuly, čo vedie k hlbšiemu vdychovaniu dymu do periférnejších dýchacích ciest, kde sa najčastejšie vyskytuje adenokarcinóm.
  • Vyšší obsah nitrozamínov: Dym z moderných cigariet obsahuje menej polycyklických aromatických uhľovodíkov a nikotínu, ale relatívne vyšší obsah nitrozamínov, ktoré sú spájané s nárastom adenokarcinómov.

Malobunkový karcinóm pľúc (SCLC)

SCLC sú agresívne nádory s rýchlym rastom a sklonom k rozsiahlemu metastázovaniu už v skorých štádiách. Postihujú najmä pacientov vo veku 60 – 80 rokov. Prognóza je nepriaznivá; u pacientov s extenzívnym štádiom (ED-SCLC), ktoré tvorí 80 – 85 % prípadov, je medián prežívania 7 – 10 mesiacov a 5-ročné prežívanie iba 8 %.

Molekulárno-genetické alterácie pri NSCLC

Pri NSCLC boli identifikované rôzne génové alterácie, ktoré sú dôležité pre cielenú liečbu. Najčastejšie mutácie sú v génoch:

  • KRAS: 20 – 25 %
  • EGFR: 10 – 15 % (u kaukazskej populácie, najmä pri adenokarcinómoch)
  • ALK: 3 – 5 %
  • MET: 2 – 5 %
  • BRAF: 2 %
  • NTRK1/2/3, RET: 1 – 2 %
  • ROS1: 1 %
  • HER2: 1 %

Najčastejšími onkogénnymi zmenami EGFR sú aktivujúce deléčné mutácie v exóne 19 a mutácia L858R v exóne 21 (tvoria 85 % EGFR mutácií). Vzácne mutácie, ako inzerčné mutácie v exóne 20 (4 – 10 % všetkých EGFR mutácií), sú spojené s rezistenciou na EGFR inhibítory a horšou prognózou.

Epidemiológia rakoviny pľúc na Slovensku: Špecifiká a výzvy

Na Slovensku chýbajú aktuálne národné dáta o incidencii zhubných nádorov pľúc, ktoré by boli zozbierané a validované Národným onkologickým registrom (NOR) SR. Posledné štatisticky spracované tzv. „hard-dáta“ sú z roku 2015, pričom údaje za roky 2013 – 2015 sú podhlásené.

Incidencia a prevalencia na Slovensku

V roku 2015 bola incidencia zhubných nádorov priedušnice, priedušiek a pľúc v SR spolu n = 2 566 prípadov (1 831 u mužov, 735 u žien). To zodpovedá hrubej incidencii 69,25/100 000 u mužov a 26,44/100 000 u žien.

Predikcia incidencie na rok 2025 pre oba pohlavia spolu je n = 3 266 prípadov (2 260 u mužov, 1 006 u žien). Napriek poklesu ASR-W incidencie u mužov v SR, na absolútnych početnostiach sa tento efekt do roku 2012 neprejavoval, čo je ovplyvnené zmenou vekovej distribúcie a starnutím populácie. U žien tento jav nie je prítomný.

Prevalencia ochorenia bola v roku 2012 výrazne vyššia u mužov (n = 3 449) ako u žien (n = 1 413).

Mortalita a prežívanie na Slovensku

Predikcia mortality na zhubný nádor priedušiek a pľúc (dg. C34) na rok 2025 predstavuje n = 1 406 prípadov u mužov a n = 705 prípadov u žien.

ASR-W mortalita v SR mala v období 1996 – 2023 u oboch pohlaví spolu klesajúci trend (-2,06 % ročne). U mužov mala mortalita štatisticky významne klesajúci trend (-3,31 % ročne), zatiaľ čo u žien bol zaznamenaný signifikantne stúpajúci trend (1,20 % ročne).

Prežívanie pacientov v SR (diagnostikovaných v roku 2017):

  • Muži:
  • Jednoročné: 43 %
  • Trojročné: 18 %
  • Päťročné: 13 %
  • Ženy:
  • Jednoročné: 58 %
  • Trojročné: 35 %
  • Päťročné: 28 %

Ženy dosahujú lepšie prežívanie v porovnaní s mužmi.

Klinické štádiá a včasná diagnostika

Dlhodobo sa zaznamenáva diagnostikovanie väčšiny nových prípadov ochorenia v IV. klinickom štádiu. V roku 2014 bolo:

  • Spolu: I. štádium 10,54 %, II. štádium 6,09 %, III. štádium 21,21 %, IV. štádium 60,07 %.
  • Muži: I. štádium 9,49 %, IV. štádium 61,07 %.
  • Ženy: I. štádium 13,34 %, IV. štádium 58,11 %.

Predikcia na rok 2025 ukazuje pre obe pohlavia spolu 69,16 % prípadov v IV. klinickom štádiu. Pre mužov je to 72,42 %, pre ženy 61,83 %.

Priemerný vek diagnostiky zhubných nádorov pľúc bol v roku 2022 u mužov 69,05 roka a u žien 69,59 roka. Úzke rozpätie medzi vekom diagnostiky a úmrtia naznačuje neskorú diagnostiku a potenciálne nedostatočný manažment.

Topografická lokalizácia a molekulárne vyšetrenia

U mužov (2018 – 2023) bola najčastejšou lokalizáciou nezatriedená lokalizácia (C34.9) s podielom 30,36 %, nasledovaná horným lalokom pľúc (C34.1) s 28,45 %. U žien prevládala lokalizácia v hornom laloku pľúc (30,23 %), za ktorou nasledovala nezatriedená lokalizácia (29,10 %).

V roku 2022 bola na Slovensku pozitivita EGFR diagnostikovaná u 3,28 % mužov a 12,72 % žien. ALK pozitivita bola detegovaná u 2,31 % mužov a 2,90 % žien. ROS1 pozitivita bola zistená u 0,90 % pacientov (obe pohlavia spolu).

Záver: Význam poznania epidemiológie a klasifikácie rakoviny pľúc

Pochopenie epidemiológie a klasifikácie rakoviny pľúc je nevyhnutné pre včasnú diagnostiku, efektívnu liečbu a zlepšenie prognózy pacientov. Aj napriek pokroku v medicíne ostáva rakovina pľúc naďalej jednou z najzákernejších chorôb s významným dopadom na verejné zdravie, najmä pre neskorú diagnostiku a agresívny charakter ochorenia.


Často kladené otázky (FAQ)

Aké sú hlavné typy rakoviny pľúc a ich frekvencia?

Hlavné typy sú nemalobunkové karcinómy pľúc (NSCLC), ktoré tvoria 80 – 85 % všetkých prípadov, a malobunkové karcinómy pľúc (SCLC), tvoriace približne 15 %. V rámci NSCLC sú najčastejšie adenokarcinómy a skvamocelulárne karcinómy.

Prečo sa mení výskyt jednotlivých typov rakoviny pľúc?

Zmeny v zastúpení typov, napríklad nárast adenokarcinómov, sú spojené predovšetkým so zmenami v zložení cigaretového dymu a spôsobe fajčenia, ktoré vedú k hlbšiemu vdychovaniu dymu a expozícii periférnych dýchacích ciest karcinogénom.

Aká je prognóza pri rakovine pľúc na Slovensku v porovnaní s inými krajinami?

Na Slovensku je prežívanie pri rakovine pľúc nízke, čo je spôsobené najmä neskorou diagnostikou. Napríklad 5-ročné prežívanie u mužov je 13 % a u žien 28 %. Celosvetovo sa odhaduje 5-ročné prežívanie pri metastatickom ochorení len na 8,9 %.

Akú úlohu hrajú molekulárne vyšetrenia pri rakovine pľúc?

Molekulárne vyšetrenia, ako sú testy na mutácie génov EGFR, ALK, ROS1, BRAF a KRAS, sú kľúčové pre identifikáciu cieľových génových alterácií, ktoré umožňujú cielenú liečbu a zlepšujú prognózu pacientov s NSCLC.

Prečo je včasná diagnostika rakoviny pľúc taká dôležitá?

Včasná diagnostika je kritická, pretože väčšina prípadov rakoviny pľúc je diagnostikovaná v pokročilých štádiách (III. alebo IV.), keď je liečba menej účinná a prognóza je výrazne horšia. Pri lokálnom ochorení je 5-ročné prežívanie výrazne vyššie (napr. 63,7 % v USA) v porovnaní s metastatickým ochorením (iba 8,9 %).

Súvisiace témy