Choroby včelieho plodu

Choroby včelieho plodu predstavujú vážnu hrozbu pre zdravie včelstiev a môžu mať devastačný dopad na ich vitalitu a produktivitu. Pre včelárov, či už skúsených alebo začínajúcich, je kľúčové poznať príznaky, pôvodcov a možnosti prevencie a tlmenia týchto ochorení. V tomto článku sa podrobne pozrieme na najčastejšie choroby postihujúce včelí plod, ich charakteristiku a čo je dôležité vedieť pre úspešné včelárenie.

Vreckovitosť včelieho plodu (Sacbrood): Charakteristika a priebeh

Vreckovitosť včelieho plodu (Sacculisatio contagiosa larvae apium) je nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré aj keď býva zvyčajne neškodné, môže niekedy prepuknúť epidemicky. Je to choroba úzko súvisiaca s patogénnym faktorom a postihuje včelí plod počas celého obdobia rozmnožovania.

Pôvodca vreckovitosti včelieho plodu

Patogénom je vírus včelieho plodu Morator aetatulae (Holmes 1948). Prenáša sa počas kŕmenia včelami robotnicami. Medzi spolupôsobiace faktory, ktoré zvyšujú riziko ochorenia, patrí nedostatok potravy, najmä zásoby v plodovej oblasti, a silné napadnutie klieštikom Varroa destructor, ktoré môže viesť k sekundárnym infekciám.

Symptómy vreckovitosti včelieho plodu

Mladé larvy do tretieho dňa života sú na pôvodcu ochorenia najcitlivejšie a po zaviečkovaní buniek hynú. Medzi hlavné príznaky patria:

• Nejednotné plodové teleso s mnohými nezaviečkovanými bunkami.
• Prepadnuté a popraskané viečka buniek.
• Mŕtve larvy sú žltohnedé s hlavami smerujúcimi nahor. Dajú sa ľahko vybrať z buniek pinzetou, pretože ich chitínový kryt nie je zničený.
• Postihnutá larva vyzerá ako priehľadné vrecko so zakalenou tekutinou – toto je veľmi infekčné štádium.
• Neskôr sa larva zosuší na tmavohnedý priškvar v tvare člnka (gondoly), ktorý má nadvihnutú hlavičku a dá sa ľahko vybrať pinzetou. Toto štádium je už neinfekčné.
• Viečka nad uhynutými larvami sú tmavšie.
• Celkové oslabenie včelstva s medzerovitým plodom.

Priebeh ochorenia vreckovitosti

Pôvodca ochorenia sa prenáša diétou počas kŕmenia. Nástup príznakov je až po zaviečkovaní. Posledná larválna pokožka sa neoddelí od novej pokožky kukly a tekutina sa nevstrebe. V tomto štádiu má larva podobu vačku naplneného bledožltou tekutinou. Nakoniec larva vyschne a vytvorí čiernohnedý priškvar v tvare člna.

Hniloba včelieho plodu: Európska vs. Americká morová nákaza

Hniloba včelieho plodu je súhrnný názov pre vážne bakteriálne ochorenia, ktoré môžu viesť k rozsiahlym stratám plodu a oslabeniu, či dokonca zániku včelstva. Rozlišujeme najmä Európsku a Americkú hnilobu plodu, pričom obe si vyžadujú pozornosť a správnu diagnostiku.

Európska hniloba včelieho plodu (Putrificatio polybacterica larvae apium)

Definícia: Nákazlivá choroba včelieho plodu s klinickými príznakmi, ktoré môžu byť podobné americkému moru. Je polybakteriálneho pôvodu, ale hlavným pôvodcom je Melissococcus pluton (Bacillus plutón WHITE, 1912). Spolupôsobia aj iné baktérie ako Bacillus alvei, Bacillus laterosporus (B. orpheus). Ochorenie je často spojené s varroózou a oslabením včelstiev z iných príčin (nedostatok znášky, nepriaznivé počasie, nedostatok vápnika).

Sezóna: Celé obdobie rozmnožovania, niekedy už v druhej polovici jari (máj – jún).

Symptómy: Sú rôznorodé v dôsledku prítomnosti viacerých patogénov:

• Celkové oslabenie včelstva v sezóne, najmä na jar nenaberá na sile.
• Prítomný medzerovitý plod.
• Postihnuté sú len larvy, ktoré získajú žltkasté až hnedé sfarbenie (na rozdiel od zachladnutého plodu, ktorý je sivočierny).
• Larvy strácajú segmentáciu, ležia nafúknuté alebo ochabnuté stočené nabok.
• Menia sa na kašovitú hmotu s kyslastým zápachom.
• Neskôr sa telo larvy premení na tvrdú, tmavohnedú múmiu, ktorú možno pinzetou ľahko odstrániť.
• Kašovitá hmota infikovaných lariev zvyčajne nie je vláknitá (na rozdiel od amerického moru).
• Nález mumifikovaných lariev na podložke v neskoršom štádiu ochorenia.

Priebeh ochorenia: Baktérie sa dostanú do žalúdka larvy s potravou, kde sa rýchlo množia. Larvy hynú zvyčajne 1 – 2 dni pred zaviečkovaním alebo krátko po ňom, vždy pred premenou na kukly. Väčšina infikovaných lariev je včelami rýchlo odhalená a odstránená, čo zanecháva prázdne bunky v plode. Niektoré infikované larvy prežijú a vylučujú infekčné výkaly, ktoré prispievajú k šíreniu choroby. Symptómy často spontánne vymiznú pred koncom sezóny, no v nasledujúcich rokoch sa môžu znova objaviť.

Americká hniloba včelieho plodu (Mor včelieho plodu, Pestis americana larvae apium)

Americká hniloba včelieho plodu je veľmi závažné nákazlivé bakteriálne ochorenie včelieho plodu spôsobené sporulujúcou G⁺ baktériou Paenibacillus larvae (staré názvy: Bacillus larvae WHITE (1904), *Paenibacillus larvae larvae)). Spóry tohto patogénu sú extrémne odolné a môžu zostať infekčné desaťročia.

Patogén: Paenibacillus larvae sporuluje, tzn. vytvára spóry s niekoľkovrstvovými obalmi, ktoré sú desaťročia infekčné.

Priebeh ochorenia: Najvnímavejšie sú mladé larvy do 24 hodín veku; po 53 hodinách od vyliahnutia už nie sú náchylné na infekciu. Už 8,49 ± 1,49 spór môže spustiť infekciu u 24 – 28 hodín starých lariev. Jedna odumretá larva obsahuje miliardy infekčných spór, ktoré včely čističky rýchlo roznesú po celom včelstve. Spóry klíčia v črevách lariev (väčšinou do 24 hodín), množia sa, prenikajú cez črevnú stenu a ničia celé tkanivo larvy. Larvy hynú na celkovú sepsu po zaviečkovaní. Strácajú perleťovobielu farbu a článkovanie. Rozložené telá lariev sa po vyschnutí menia na priškvar, ktorý je pevne prilepený na spodnú stenu bunky a ťažko sa vyberá pinzetou.

Genotypy Paenibacillus larvae Pomocou rep-PCR bolo zistených päť genotypov (ERIC I – V), ktoré sa líšia morfológiou kolónií a spór, metabolizmom a virulenciou.

• ERIC II, III a IV: Vysoko virulentné, spôsobujú úhyn všetkých infikovaných lariev do približne 7 dní.
• ERIC I: Menej virulentný, potrebuje približne 12 dní na usmrtenie všetkých lariev.
• Najčastejšie izolované v teréne sú ERIC I a ERIC II; ERIC I je najčastejší celosvetovo.
• Genotypy ERIC III a IV neboli v teréne izolované už desaťročia, existujú len v kultúrach.
• ERIC V bol izolovaný len v roku 2020 v Nemecku.

Bežné príznaky americkej hniloby včelieho plodu (mor)

Plod hynie väčšinou v zaviečkovanom štádiu. Klinicky sú pozorované:

• Celkové oslabenie včelstva v sezóne.
• Prítomný medzerovitý plod (zaviečkovaný plod nevytvára súvislú plochu).
• Vyblednuté viečka postihnutých buniek plodu.
• Prepadnuté, popraskané, čiastočne deravé viečka buniek.
• Lepkavá, mliečno-kávová, vláknitá hmota v bunkách.
• V neskoršom štádiu cítiť mdlý, glejovitý zápach.
• Prítomná čiernohnedá hnilobná chrasta (priškvar) pevne priliehajúca k spodnej bunkovej stene ako vysušené zvyšky lariev, ktoré sa nedajú ľahko vybrať.
• Ponechané zaviečkované bunky na plodovom rámiku.

Príčiny vzniku americkej hniloby včelieho plodu

Medzi hlavné príčiny šírenia a vzniku ochorenia patria:

• Zalietavanie lietaviek (a trúdov) a rabovka.
• Odchyt rojov neznámeho pôvodu.
• Kŕmenie medom a/alebo peľom neznámeho pôvodu (najmä zo zahraničia).
• Opätovné používanie nepoužívaného včelárskeho vybavenia.
• Zanechanie a chátranie úľov a/alebo celých včelínov.
• Nekontrolované kočovanie alebo trvalé premiestnenie úľov.
• Znížená odolnosť slabých včelstiev.
• Včelár rozpozná prvé príznaky choroby príliš neskoro.

Diagnostika chorôb včelieho plodu: Rozbor a testy

Správna diagnostika je základom úspešného tlmenia chorôb včelieho plodu. Opiera sa o kombináciu anamnézy, klinických príznakov a laboratórnych testov.

Diagnóza vreckovitosti včelieho plodu

• Anamnéza: Zber informácií o stave včelstva a prostredia.
• Klinické symptómy: Pozorovanie medzerovitého plodu, postmortálny obraz pozitívnych lariev (vrecko s tekutinou, neskôr priškvar v tvare člna).
• Laboratórne vyšetrenie: Na potvrdenie pôvodcu a vylúčenie bakteriálnych ochorení (negatívny bakteriologický nález).

Diagnóza hniloby včelieho plodu (európska aj americká)

• Anamnéza: Detailný rozbor histórie včelstva.
• Klinické symptómy: Medzerovitý plod, zmeny farby a konzistencie lariev, zápach.
• Zápalkový test v teréne:
• Americká hniloba: Vláknitá hmota infikovaných lariev vytvára vlákna dlhé až 20 cm, ak sa skúša zápalkou.
• Európska hniloba: Kašovitá hmota infikovaných lariev zvyčajne nie je vláknitá.
• Laboratórne vyšetrenie odobratých pozitívnych vzoriek:
• Kultivácia na špecifických agaroch (napr. PLA, MYPGP, BHIT, J-agar, CSA pre Paenibacillus larvae).
• PCR testovanie na identifikáciu pôvodcu.

Diferenciálna diagnostika

Je kľúčové odlíšiť jednotlivé choroby plodu, pretože ich príznaky môžu byť podobné. Napríklad, hniloba včelieho plodu sa klinickými príznakmi podobá americkému moru. Vreckovitosť sa môže zameniť s bakteriálnymi chorobami. Vždy je nevyhnutná laboratórna diagnostika na presné rozlíšenie pôvodcu ochorenia a vylúčenie vírusových či neinfekčných príčin.

Prevencia a tlmenie chorôb včelieho plodu: Dôležité tipy

Účinná prevencia a včasné tlmenie sú nevyhnutné pre udržanie zdravých včelstiev a predchádzanie šíreniu nákaz.

Prevencia chorôb včelieho plodu

Prevencia je základom ochrany včelstiev. Zahŕňa súbor opatrení, ktoré znižujú riziko vzniku a šírenia chorôb:

• Udržiavať silné a dobre zásobené včelstvá.
• Vyhnúť sa kontaktu s inými potenciálne pozitívnymi včelstvami.
• Nepretržitá a pravidelná obnova plástov na včelnici (aspoň 1/3 ročne).
• Účinná kontrola klieštika Varroa destructor počas celého roka.
• Nákup včelstiev len s úradným veterinárnym osvedčením z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS).
• Nákup použitého včelárskeho vybavenia len z riadne spravovaných včelínov. Odporúča sa dezinfekcia (mechanická očista, 3 – 5% roztok NaOH, plameň).
• Roje neznámeho pôvodu je vhodné vysíriť.
• Udržiavať prázdne úle zatvorené na včelnici.
• Neumiestňovať včely v blízkosti skládok odpadu.
• Nekŕmiť cudzím medom, peľom ani cukrovo-medovým cestom neznámeho pôvodu.
• Vyhnúť sa rabovke na včelnici.
• Netolerovať slabé včelstvá na včelnici.
• Ak obhospodarujete včelstvá na viacerých včelniciach, neprenášať náradie a zariadenia medzi nimi.
• Starostlivo kontrolovať a vyberať plásty pri zakladaní zimného hniezda.
• Preventívne laboratórne vyšetrenie vzoriek medu na spóry moru je vhodné.
• Nahlásiť opustené včelíny a kočujúce včelstvá bez označenia úradnému veterinárnemu lekárovi.

Tlmenie chorôb včelieho plodu (opatrenia)

V prípade zistenia ochorenia je dôležité postupovať podľa pokynov úradného veterinárneho lekára (príslušná RVPS), ktorý sa riadi Národným programom eradikácie moru a hniloby včelieho plodu. Vo všeobecnosti platia nasledovné odporúčania:

• Vreckovitosť včelieho plodu:

• Stimulovať čistiaci inštinkt podnecovacím kŕmením a zúžením včelstiev.

• Zvýšiť kŕmenie pri nedostatku potravy.

• Mierne napadnutý plod nechať vybehnúť v medníku a následne vosk roztopiť.

• Zúžiť a posilniť včelstvo s mladým plodom z iných, zdravých včelstiev.

• Pri silnej infestácii použiť metódy premetenia včelstva na medzistienky.

• Pravidelné čistenie a dezinfekcia úľov a iného včelárskeho vybavenia.

• Hniloba včelieho plodu (Mor včelieho plodu):

• RVPS vymedzí ohnisko choroby (stanovište včelstiev) a ochranné pásmo v okruhu najmenej 3 km.

• Pri klinickom a laboratórnom potvrdení pôvodcu sa všetky pozitívne včelstvá v ohnisku choroby usmrtia (vysírením) a spália.

• Spáli sa aj všetok spáliteľný včelársky inventár a pomôcky, ktoré prišli do kontaktu s pôvodcom.

• Odporúča sa tvorba umelých rojov (preletákov) zo všetkých klinicky negatívnych včelstiev.

• Stimulácia čistiaceho inštinktu včelstiev podnecovacím kŕmením a zúžením.

• Antibiotiká účinkujú len proti vegetatívnym formám pôvodcu, ale spóry pretrvávajú. Ich použitie je v EÚ zakázané.

Spóry Paenibacillus larvae sú extrémne odolné voči teplu: 20 % spór prežije v horúcej vode (100 °C) po 1 minúte varu, 1 % po 5 minútach a všetky zárodky sa zničia až po 13 minútach. V mede prežilo zahriatie na 105 – 107 °C ešte 50 % zárodkov po 20 minútach; úplná likvidácia nastane až po 40 minútach. Tieto fakty podčiarkujú potrebu prísnych hygienických opatrení a riadnej dezinfekcie včelárskeho vybavenia.

Často kladené otázky o chorobách včelieho plodu pre študentov

Aké sú hlavné rozdiely medzi americkou a európskou hnilobou včelieho plodu?

Hlavný rozdiel spočíva v pôvodcovi a konzistencii uhynutých lariev. Americkú hnilobu spôsobuje baktéria Paenibacillus larvae, pričom uhynuté larvy sa menia na lepkavú, vláknitú hmotu, ktorá pri zápalkovom teste vytvára dlhé vlákna. Európska hniloba je polybakteriálneho pôvodu (hlavne Melissococcus pluton), larvy sa menia na kašovitú, kyslastú hmotu, ktorá nie je vláknitá a neskôr stvrdne na múmiu, ľahko odstrániteľnú.

Ako rozpoznať vreckovitosť včelieho plodu od hniloby plodu?

Vreckovitosť včelieho plodu je vírusové ochorenie, pri ktorom larva po úhyne vyzerá ako priehľadné vrecko s tekutinou a neskôr ako člnkovitý priškvar s nadvihnutou hlavičkou, ľahko vyberateľný. Viečka buniek sú prepadnuté a popraskané. Hniloby sú bakteriálne a larvy sa menia na kašovitú alebo vláknitú hmotu, alebo sú pevne prilepené k bunkám (mor).

Prečo sú spóry Paenibacillus larvae také nebezpečné a odolné?

Spóry Paenibacillus larvae sú nebezpečné, pretože sú extrémne odolné voči vonkajším podmienkam, vrátane vysokých teplôt, dezinfekčných prostriedkov a sucha. Môžu pretrvávať v pôde, mede, vosku a včelárskom vybavení desaťročia a sú stále infekčné. Stačí malé množstvo spór na infikovanie lariev, čo vedie k rýchlemu šíreniu choroby v rámci včelstva a medzi včelstvami.

Je možné liečiť choroby včelieho plodu antibiotikami?

V Európskej únii a mnohých ďalších krajinách je používanie antibiotík na tlmenie chorôb včelieho plodu, najmä amerického moru, zakázané. Antibiotiká totiž účinkujú iba proti vegetatívnym formám baktérií, no neničia odolné spóry. Klinické príznaky by síce mohli vymiznúť, ale spóry by v prostredí pretrvávali a ochorenie by sa mohlo opätovne objaviť. Preto sa preferuje eradikácia a prísne hygienické opatrenia.