Ahojte študenti! Ak vás zaujímajú choroby dolných dýchacích ciest koní, ste na správnom mieste. V tomto komplexnom prehľade si detailne rozoberieme najčastejšie respiračné problémy u koní, ich diagnostiku, príznaky a možnosti liečby. Pripravte sa na charakteristiku ochorení dýchacích ciest koní, ktorá vám pomôže pri štúdiu a pochopení tejto dôležitej témy.

Diagnostický prístup k ochoreniam dolných dýchacích ciest koní: Komplexný rozbor

Diagnostika respiračných ochorení u koní si vyžaduje systematický prístup. Medzi hlavné klinické príznaky patria kašeľ, výtok z nosa, dyspnoe (dýchavičnosť) a intolerancia záťaže. Dôležitá je podrobná anamnéza a dôkladné klinické vyšetrenie.

Anamnéza a systémové príznaky u koní

Pri stanovovaní diagnózy sú kľúčové informácie o veku koňa (mladé kone trpia inými nákazlivými ochoreniami, dospelé skôr alergickými, ako je RAO), zdraví kontaktných koní (indikuje nákazlivosť), prostredí (ustajnenie, seno, slama ovplyvňuje RAO; pastva s oslami naznačuje pľúcnu červivosť) a sezónnosti (napr. SPAOPD v lete). Stres (cestovanie, operácie) môže predisponovať k pleuropneumónii.

Medzi systémové extratorakálne príznaky patrí horúčka, úbytok hmotnosti, zvýšená frekvencia pulzu (tachykardia), slabý pulz, dehydratácia, príznaky bolesti a cyanóza. Všímať si treba aj subkutánny edém, edém regio pectoralis, subkutánny emfyzém a hypertrofickú osteopatiu.

Frekvencia a charakter dýchania koní

Dýchanie je dôležité pozorovať z diaľky, na tichom mieste. Fyziologická frekvencia dýchania dospelého koňa v pokoji je 8-16 dychov/min, u poníkov do 20 dychov/min. Zdravé kone majú dvojfázové inspírium a expírium. Patologická je zvýšená hĺbka dýchania (s alebo bez zvýšenej intenzity).

Expiračná dyspnoe (dušnosť): Predĺžený a namáhavý výdych, nadmerná kontrakcia brušných svalov, dýchavičná stružka (v chronických prípadoch), rytmické pumpovanie anusu, dilatácia nozdier, natiahnutie hlavy a krku. Typické pre obštrukciu dýchacích ciest vo vnútri hrudníka.
Inspiračná dyspnoe: Predĺžený a namáhavý nádych, zvýšené respiračné úsilie, dilatácia nozdier, natiahnutie hlavy a krku, chraptivý alebo chrčivý zvuk pri nádychu. Indikuje obštrukciu horných dýchacích ciest alebo závažné reštrikčné ochorenia pľúc.
Kombinované dyspnoe: Zvyčajne s tachypnoe, poukazuje na závažnú obštrukciu horných a dolných dýchacích ciest, difúzne ochorenie pľúc alebo ochorenie pleury.

Kašeľ a jeho typy u koní

Kašeľ je častý príznak respiračných problémov:

Horné dýchacie cesty: Drsný, suchý, neproduktívny.
Dolné dýchacie cesty: Hlboký, mäkký, produktívny. Prehltnutie po kašli naznačuje produktívny kašeľ.
Bolesť pohrudnice (pleurodýnia): Krátky, bolestivý kašeľ, neochota k pohybu alebo ľahnutiu.

Výtok z nosa u koní

Unilaterálny: Pôvod v nosovej dutine alebo paranazálnych sínusoch (napr. drenáž vzduchového vaku).
Bilaterálny: Zvyčajne z horných alebo dolných dýchacích ciest.
Serózny: Bežný pri vírusových infekciách, môže prejsť do mukopurulentného alebo purulentného.
Prítomnosť zápachu alebo krmiva vo výtoku pomáha určiť príčinu.

Palpácia respiračného systému koní

Palpáciou sa kontroluje larynx a cervikálna trachea kvôli anomáliám, bolesti, opuchom, deformáciám, vývinovým defektom (kolaps) alebo vyoseniu. Bázy jugulárnych brázd sa palpujú kvôli masám indikujúcim nádor mediastína.

Auskultácia hrudníka koní: Ako správne počúvať pľúca

Auskultácia sa vykonáva na oboch stranách hrude a nad cervikálnou tracheou. Zvuky sa zvýraznia použitím dýchacieho vaku alebo dočasným blokovaním nozdier. Normálne zvuky prúdenia vzduchu sú hlasnejšie vpravo a počas nádychu. Zvýšená počuteľnosť je pri hyperventilácii alebo konsolidovanom tkanive. Slabšia pri obezite. Regionálna strata šelestov naznačuje vzduch, tekutinu alebo patologické tkanivo v pleurálnej dutine.

Generalizovaný nárast intenzity šelestov: Ochorenie dolných dýchacích ciest (napr. RAO).
Lokalizovaná absencia šelestov: Absces/tumor pľúc alebo pohrudnice.
Absencia šelestov ventrálne: Pleurálny výpotok.
Absencia šelestov dorzálne: Pneumothorax.
Prídavné (abnormálne) šelesty: Praskavé (náhle otvorenie dýchacích ciest, pri nádychu, RAO, edéme), pískavé (zúžené dýchacie cesty, RAO, bronchopneumónia), drsné praskanie/rachoty (hlien v dýchacích cestách), trecie šelesty pleury (pleuritída, škrípavé/vŕzgajúce).

Perkusia hrudníka koní: Detekcia lézií

Perkusia deteguje lézie pohrudnice a povrchu pľúc. Zdravé pľúcne tkanivo znie zvučne, tekutina alebo mäkké tkanivo jednotvárne (tlmene). Bolesť pri perkusii naznačuje pleuritídu. Tlmená oblasť ventrálne je spôsobená srdcom.

Endoskopia dýchacích ciest u koní: Priama vizualizácia

Endoskopia umožňuje priamu vizualizáciu a je kľúčová. Úzky endoskop (1-1.2 m) na horné cesty, dlhší (2 m+) na bronchoskopiu. Dôležitá je dezinfekcia nástroja. Vyšetruje sa nos, nazofarynx, larynx, trachea a bronchiálny strom. Striktúry, výtoky (hlien, hnis, krv), cudzie telieska, pľúcne červy a endobronchiálne nádory môžu byť identifikované. Karina (rozdvojenie trachey) je pri RAO zhrubnutá a prekrvená.

Aspirácia z priedušnice (Trachey): Získavanie vzoriek

Vzorky sekrétov dolných dýchacích ciest pre cytológiu a kultiváciu sa odoberajú endoskopicky alebo transtracheálne. Zdravé aspiráty obsahujú riasinkovité epitelové bunky a makrofágy. Nárast neutrofilov naznačuje zápal. Eozinofily sú pri pľúcnych červoch. Transtracheálna aspirácia je aseptická. Možné komplikácie zahŕňajú poškodenie chrupky, zlomenie katétra, lokálnu infekciu, poranenie artérie carotis.

Broncho-alveolárna laváž (BAL): Detailná cytológia

BAL sa používa na získavanie vzoriek sekrétov malých dýchacích ciest a alveol, primárne na cytológiu. Poskytuje presnejší obraz stavu malých ciest a alveol oproti transtracheálnym aspirátom. Ideálne pre difúzne ochorenia, nie pre fokálne. Môže sa vykonať cez endoskop alebo naslepo per nasum. Normálne BAL vzorky sú spenené. Nárast neutrofilov (>25%) je typický pre RAO.

RTG a USG hrudníka u koní: Zobrazovacie metódy

RTG hrudníka: U dospelých koní iba laterálne projekcie, vyžaduje sa viac prekrývajúcich sa polí. Deteguje konsolidáciu pľúc, abscesy, pokročilé lézie EIPH, infiltráciu, pleurálnu efúziu a pneumotorax.
Diagnostické USG: Vhodné pre ochorenia pleury (výpotok, adhézie, dutiny) a povrchové lézie pľúc (konsolidácie, abscesy, masy pri pleure). Nehodí sa pre hlbšie lézie vzdušných pľúc. Zobrazuje zmnoženú pleurálnu tekutinu, fibrín, zrasty, atelektázu, konsolidovanie pľúc a pneumotorax.

Torakocentéza: Odber a drenáž pleurálnej tekutiny

Umožňuje odber pleurálnej tekutiny na analýzu a drenáž veľkého množstva tekutiny pri pleuritíde. Miesto vstupu závisí od výpotku, často pod USG kontrolou. Zdravé kone majú malé množstvo čírej, vodnatej tekutiny. Výpotok sa klasifikuje ako transudát, modifikovaný transudát, exudát alebo chylus. Exudát je pri pleuritíde/pleuropneumónii.

Pleuroskopia (Torakoskopia): Priame endoskopické vyšetrenie

Priame endoskopické vyšetrenie dutiny pohrudnice pomáha pri hodnotení pleuropneumónie, abscesov hrudníka, perikarditídy a nádorov hrudníka. Pomáha aj pri biopsii más pľúc a pohrudnice.

Hematológia a iné diagnostické testy

Hematologické zmeny sú často minimálne alebo nešpecifické. Pri infekčných a zápalových ochoreniach a nádoroch sa môže vyskytnúť hyperfibrinogenémia, hyperglobulinémia, hypoalbuminémia a mierna anémia. Ďalšie testy zahŕňajú biopsiu pľúc, funkčné testy pľúc (napr. meranie intrapleurálneho tlaku) a analýzu arteriálnych krvných plynov.

Bežné ochorenia dolného respiračného traktu dospelých koní: Klinické príznaky a terapia

Pre študentov je dôležité poznať najčastejšie choroby dolných dýchacích ciest koní a ich špecifiká.

Rekurentná obštrukcia dýchacích ciest (RAO): Chronická dýchavičnosť u koní

RAO, známa aj ako COPD, astma alebo dýchavičnosť, je bežný stav charakterizovaný namáhavým dýchaním spôsobeným obštrukciou bronchiolov. Ochorenie je reverzibilné reguláciou prašnosti prostredia, ale v neskorých štádiách môže viesť k ireverzibilnému poškodeniu (emfyzém, cor pulmonale).

Etiológia a patogenéza: Silne súvisí s kvalitou ustajnenia a kŕmením senom. Hypersenzitivita na organický prach (plesne, termofilné spóry aktinomycét – Faenia rectivirgula, Aspergillus fumigatus). Pro-zápalové agensy ako endotoxíny a škodlivé plyny (amoniak) tiež prispievajú k zápalu bronchiolov.
Výsledok reakcií: Spazmus bronchiolov, hypersekrécia hlienu, zápalová bronchiolitis. Tieto vedú k obštrukcii, najmä počas výdychu. Chronická obštrukcia môže spôsobiť hyperinfláciu alveol a emfyzém.
Epidemiológia: Priemerný vek nástupu je 9 rokov. Až 12% dospelých koní má nejaký stupeň ochorenia. Dedí sa.
Klinické príznaky (maturita téma):
Začiatok: Často zradný alebo po akútnej respiračnej infekcii. Intenzita variabilná, zhoršuje sa bez liečby. Príznaky kontinuálne alebo intermitentné/rekurentné, závisia od prostredia (časté v zime u ustajnených koní).
Subklinická forma: U športových koní, intolerancia záťaže s minimálnymi príznakmi, občasný kašeľ na začiatku záťaže.
Mierna klinická forma: Chronický, príležitostný kašeľ (pri záťaži/kŕmení). Normálna frekvencia a charakter dýchania. Mierny serózny/mukoidný bilaterálny nazálny výtok (po záťaži). Intolerancia záťaže. Chuť do jedla a správanie normálne.
Závažná klinická forma: Chronický, výrazný kašeľ kedykoľvek (pri záťaži/kŕmení). Zvýšené respiračné úsilie s expiračným dyspnoe. Výdych výrazne bifázický so zapojením brušných svalov (brušný zdvih, dýchavičná brázda). Bilaterálny výtok z nosa (môže byť dominantne unilaterálny). Intolerancia záťaže, predĺžené zotavovanie. V závažných prípadoch úbytok hmotnosti.
Diagnóza: Anamnéza (vek > 7 rokov, chronický kašeľ > 3 mesiace, normálny apetít, bez horúčky, zdvojené výdychové úsilie, rozšírené nozdry). Zvýšená citlivosť kašľacieho reflexu larynxu. Auskultácia (zvuky tekutiny nad tracheou, rozšírené zvuky bronchov, rachoty/praskanie/chrčanie, sipenie). Endoskopia (mukopurulentný výtok v trachey a prieduškách, prekrvenie/zhrubnutie sliznice, otupenie kariny, kolaps trachey/priedušiek). Aspirát trachey/BAL (neutrofília, nárast neutrofilov >25%). RTG (normálny alebo mierny intersticiálny vzhľad). Testy na alergény (nespoľahlivé). Inhalačný „challenge“ test. Testy funkčnosti pľúc (intrapleurálny tlak, arteriálne plyny). Odozva na zmenu manažmentu/liečbu.
Diferenciálna diagnóza: Zápalové ochorenie dýchacích ciest (IAD), Bronchopneumónia, Vírusové infekcie, Nádory, Pľúcne červy, Intersticiálne choroby pľúc.
Ošetrenie: Dlhodobý manažment prostredia je kľúčový. Zlepšenie do pár dní, úplný účinok 4-6 týždňov.
Riadenie prostredia („bezprašný“ manažment): Pastva bez sena/slamy. Minimalizácia prašnosti v stajni (hobliny, drvený papier, rašelina, syntetická podstielka, rohože, piesok; čistá, suchá podstielka, dobrá ventilácia). Oddelený vzduchový priestor. Vyhýbať sa stropným senníkom. Maštaľný hnoj ďalej od stajne. Kôň mimo stajne pri odstraňovaní hnoja. Kŕmenie alternatívami sena, peletami, silážou, napareným/namočeným senom.
Kortikosteroidy: Najsilnejšie protizápalové liečivá. Systémové/perorálne (dexametazón, triamcinolón, prednizolón – riziká laminitídy, supresie nadobličiek). Inhalačné (beclomethasone diproprionate, fluticasone propionate – preferované pre dlhotrvajúcu terapiu, minimálne systémové účinky).
Bronchodilatátory: Rýchly krátkodobý účinok, symptomatická úľava. Beta2 agonisty (albuterol, clenbuterol) a parasympatolytiká (atropín, ipratropium bromid). Dôležité ako záchranná terapia a na zlepšenie distribúcie inhalačných kortikosteroidov. Clenbuterol má aj mukokinetické účinky. Atropín je pre urgentné stavy, ale má systémové vedľajšie účinky. Ipratropium je inhalačné s minimálnymi systémovými účinkami.
Mukolytiká, expektoranciá a mukokinetické liečivá: Uvoľňujú sekréty, znižujú viskozitu, zvyšujú objem. Clenbuterol, orálne jodidy, acetylcysteine/dembrexín pre nebulizáciu. Zvýšená hydratácia dýchacích ciest (IV fyziologický roztok, nebulizácia fyziologického roztoku).
Antioxidanty: Vitamín C pre oxidačný stres.
Prevencia opätovného výskytu: Prísne bezprašné prostredie, sodium cromoglycate (stabilizuje mastocyty, otázna účinnosť).
Prognóza: Zmeny pľúc sú väčšinou reverzibilné, ak nedôjde k štrukturálnemu poškodeniu. Priaznivá pri minimalizácii alergénov.

Akútne obštrukčné ochorenie pľúc: Núdzová situácia

Akútna obštrukcia pľúc nastáva pri exacerbácii RAO alebo SPAOPD. Príznaky sa objavia 20-30 minút po ustajnení. Vyznačuje sa výraznou dyspnoe (namáhavé exspiratórne abdominálne dýchanie), tachypnoe (až 40/min), potenie, vystrašený výraz, dilatované nozdry, protruzia anu pri každom výdychu, paroxyzmálny kašeľ, kongescia slizníc, tachykardia (80-90/min), normálna/mierne zvýšená rektálna teplota. Diagnostika je klinickými príznakmi a auskultáciou (drsné pľúcne šelesty s praskotmi a pískotmi, praskoty počuteľné uchom pri nozdrách). Terapia je urgentná: Okamžité vyvedenie na čerstvý vzduch, bronchodilatátory (klenbuterol IV), kortikosteroidy (dexametazón IV), zvážiť antibiotiká. V extrémnych prípadoch atropín (max. 5 mg IV).

Obštrukčné ochorenie pľúc súvisiace s letnou pastvou (SPAOPD)

Podobné RAO, ale postihuje kone na pastve v lete. Časté v USA. Etiológia je nejasná, pravdepodobne hypersenzitivita na alergény prostredia (peľ). Príznaky sú expiračné dyspnoe a intolerancia záťaže, kašeľ menej výrazný. Niektoré kone sú anorektické a chudnú. Terapia je podobná ako pri RAO, ustajnenie a kŕmenie kvalitným senom (pozor na alergie aj na vnútorné alergény).

Zápalové ochorenie dýchacích ciest (IAD): Neidentifikovaný nepriateľ výkonu

IAD je mierny zápal dolných dýchacích ciest, ktorý často spôsobuje intoleranciu záťaže a zníženie výkonnosti u športových koní. Môže nasledovať po vírusovej infekcii. Etiológia je rôznorodá (bakteriálna bronchitída, mykoplazmy, vírusy, neinfekčné príčiny ako prach a alergény). Vedie k zápalu, hyperplázii slizničných buniek a podráždeniu. Hypersenzitivita podobná RAO. IAD postihuje častejšie mladšie kone. Príznaky sú pyrexia, chronický kašeľ, mukopurulentný výtok z nosa, intolerancia záťaže, predĺžené zotavovanie po záťaži, normálna dychová frekvencia v kľude. Diagnostika endoskopiou (zvýšené množstvo tracheálneho hlienu), TTA/BAL (neutrofília, mastocyty, eozinofily, kultivácia patogénov). Terapia zahŕňa bezprašné prostredie, bronchodilatátory (klenbuterol, albuterol pred záťažou), antibiotiká pri pozitívnej kultivácii (penicilín G, ceftiofur, oxytetracyklín), mukolytiká, protizápalovú liečbu (interferón alfa, aerosól kortikoidov).

Krvácanie do pľúc vyvolané záťažou (EIPH): Problém dostihových koní

EIPH je ochorenie koní pracujúcich vo vysokých rýchlostiach, prejavujúce sa hemorágiami v pľúcach (dorzokaudálne diafragmatické laloky). Takmer všetky plnokrvníky majú hemosiderofágy v BAL. Etiológia je multifaktoriálna (stresové zlyhanie pľúcnych kapilár, pľúcna hypertenzia, nízky alveolárny tlak, zmeny pľúcnej štruktúry). Prasknutie kapilár vedie k zápalu a fibrotizácii. Väčšina koní je bez príznakov, u malej časti epistaxis po dostihu. Niektoré vykazujú zníženú toleranciu záťaže, respiračnú nedostatočnosť, kašeľ, opakované prehĺtanie. Dlhodobé krvácanie vedie k letargii, anémii. Diagnostika endoskopiou (krv v trachey 30-120 minút po záťaži, stupnica 0-4), TTA/BAL (erytrocyty, hemosiderofágy), RTG (opacita dorzokaudálnych pľúc). Terapia je empirická (liečba iných ochorení dolných dýchacích ciest, kľud, antibiotiká), profylaktické postupy (furosemid, nosný prúžok, estrogény, chromoglykonát disodný, klenbuterol).

Pľúcna červivosť (Dictyocaulus arnfieldi): Parazitárna infekcia

Prirodzeným hostiteľom sú somáre. Kone sa infikujú na pastve kontaminovanej somármi. Larvy migrujú do pľúc. Ochorenie sa diagnostikuje v lete/na jeseň. Najvýraznejším príznakom je chronický, často paroxyzmálny kašeľ. Mnohé kone majú obštruktívne dýchacie príznaky podobné astme. Diagnostika anamnézou, larvoskopickým vyšetrením trusu, endoskopiou (červy v priedušnici/bronchoch), TTA/BAL (výrazná eozinofília, larvy). Terapia ivermektínom (0,2 mg/kg p.o.), s dočasným zhoršením a následným rapídnym zlepšením.

Infestácia Parascaris equorum: Kašeľ u žriebät

Zriedkavá príčina kašľa u žriebät, odstávčat a ročkov, spôsobená migráciou lariev cez pľúca, prejavujúca sa eozinofilnou pneumóniou. Príznaky sú kašeľ, serózny výtok z nozdier, inapetencia, chudnutie. Absencia horúčky pomáha odlíšiť od bakteriálnej infekcie. TTA/BAL preukáže eozinofíliu. Terapia ivermektínom, moxidectinom alebo fenbendazolom p.o.

Vdýchnuté cudzie telieska: Zriedkavá príčina kašľa

Cudzí predmet sa môže zachytiť v hltane, hrtane alebo tracheobronchiálnom strome (napr. vetvičky černíc). Môžu spôsobiť sekundárnu pneumóniu alebo abscedáciu, perforáciu pleury. Príznaky: náhly nástup záchvatovitého kašľa. Faryngeálne telieska spôsobujú dysfágiu a bolestivé prehĺtanie. Tracheobronchiálne telieska rezultujú v halitózu a purulentný výtok z nosa. Diagnostika endoskopiou a rádiografiou. Terapia chirurgickým vybratím.

Pulmonálne/Pleurálne/Mediastinálne neoplázie: Nádory u koní

Neoplázie dolných dýchacích ciest sú u koní zriedkavé. Diagnostika sa opiera o USG, RTG, biopsiu a cytológiu pleurálnej tekutiny.

Primárne nádory pľúc: Vzácne (myoblastómy, karcinómy, hemangiosarkómy).
Pľúcne metastázy: Zriedkavé (lymfosarkómy, karcinómy, melanosarkómy).
Klinické príznaky: Chronické progresívne dyspnoe, strata hmotnosti, chronický kašeľ, intermitentná/perzistujúca horúčka. Pleurálna efúzia zhoršuje dyspnoe.
Primárne nádory pleury: Mezoteliómy.
Pleurálne metastázy: Z nádorov žalúdka a iných karcinómov. Prejavujú sa dyspnoe s pleurálnou efúziou a stratou hmotnosti. Cytológia pleurálnej tekutiny môže potvrdiť diagnózu.
Nádory mediastína: Lymfómy (lymfosarkómy) môžu postihovať mediastinálne lymfatické uzliny, ktoré komprimujú pľúca, tracheu, pažerák a cievy. Prejavuje sa dyspnoe, dysfágia, distenzia jugulárnych vén. Niekedy palpovateľná masa. Častá pleurálna efúzia a ventrálny edém hrudníka. Cytológia pleurálnej tekutiny preukáže lymfoidné bunky.

Pleuropneumónia: Komplexné zápalové ochorenie

Pleuropneumónia zahŕňa pneumóniu, abscesy pľúc a pleuritídu. Častejšia v USA. Etiológia: stres (transport, operácie), sekundárna bakteriálna infekcia po vírusovej chorobe, kortikosteroidy, bakterémia, aspiračná pneumónia (obštrukcia pažeráka, paralýza hltana, cudzie telesá), trauma hrudníka, pľúcne embólie. Dlhodobý transport (>800 km) je najčastejší predispozičný faktor. Patogenéza má 3 fázy: exsudatívna, fibrinopurulentná, organizačná. Bakteriálne agensy zahŕňajú Streptococcus spp., Staphylococcus spp., Klebsiella spp., anaeróby. Prvé príznaky sú horúčka, bolesť (neochota k pohybu). Neskôr perzistujúca horúčka, inapetencia, tachypnoe, dyspnoe (inspiračné aj exspiračné), kašeľ, strata hmotnosti, pektorálny/sternálny edém. Diagnostika: klinické príznaky, auskultácia (pleurálne trecie šelesty, stlmenie šelestov), perkúsia (bolesť, temný zvuk ventrálne), RTG (konsolidácia pľúc, pleurálna efúzia), hematológia (leukocytóza, neutrofília, hyperfibrinogenémia), torakocentéza (cytológia, kultivácia), TTA/BAL, USG. Terapia: dlhodobé antibiotiká (podľa kultivácie), analgézia (NSAID), podporná starostlivosť, drenáž pleurálnej tekutiny (opakovaná torakocentéza, permanentný drén), pleurálna laváž, intrapleurálna aplikácia antibiotík, drenáž abscesov (pod USG), torakotómia. Komplikácie: kraniálne torakálne masy, bronchopleurálna fistulácia, perikarditída, laminitída, pleurálne adhézie, pneumotorax.

Rodokoková pneumónia (Rhodococcus equi): Špecifické ochorenie žriebät

Etiologickým agensom pneumónie žriebät (1-4 mesiace). Rhodococcus equi sú Gram-pozitívne, fakultatívne intracelulárne pôdne baktérie. Endemický výskyt, prevalencia stúpa v suchom a prašnom prostredí. Dve formy: subakútna (rýchly priebeh, smrť) a chronická (niekoľko týždňov-mesiacov, pyogranulómy). Klinické príznaky: horúčka, tachypnoe, dyspnoe, kašeľ, výtok z nosa. Žriebätá často hynú. Diagnostika: anamnéza, hematológia (neutrofília, hyperfibrinogenémia), kultivácia TTA (PCR senzitívnejšia), cytológia (degenerované neutrofily, Gram-pozitívne kokobacily), RTG (nodulárne lézie, lymfadenopatia, pleurálna efúzia), USG (konsolidácia, abscesy). Terapia: erytromycín s rifampicínom (4-9 týždňov, pozor na hnačky, hypertermiu, rezistenciu), azitromycín s rifampicínom (lepšia biodostupnosť, SID dávkovanie), klaritromycín s rifampicínom (najvhodnejší pre ťažké prípady). Pozor na život ohrozujúcu klostrídiovú enterokolitídu u matiek (koprofágia). Podporná starostlivosť, výživa, ventilácia, antiulcerózna terapia. Prognóza je dobrá (80% vyliečenia). Prevencia: hyperimúnna plazma žriebäťu, USG screening, vakcinácia kobýl (otázny účinok), žrebenie na pastve, zníženie koncentrácie zvierat.

Intersticiálna pneumónia / Chronický intersticiálny zápal: Zriedkavé a komplexné

Zriedkavé respiračné ochorenia spôsobené mykobaktériami, alebo zápalové/fibrotické choroby neznámej etiológie. Konská multinodulárna pulmonálna fibróza (EHV-5). Môže sa vyskytnúť eozinofilná intersticiálna pneumónia. Konečným výsledkom je fibrotizujúca alveolitída. Chronická expozícia polutantom vedie k pneumokoniózam. Klinické príznaky: chronické progresívne dyspnoe, kašeľ, strata hmotnosti, perzistentná/rekurentná horúčka. Diagnostika: neodpovedanie na štandardnú terapiu, auskultácia (zosilnené šelesty, pískanie/praskanie), leukocytóza, hyperfibrinogenémia, RTG (intersticiálne infiltráty), BAL (mykobaktérie, cudzie častice vo makrofágoch, EHV-5 PCR). Terapia nie je známa. Pri mykobakteriálnych chorobách je zoonotický potenciál. NSAID/kortikosteroidy môžu pomôcť pri klinických príznakoch, acyklovir/valcyklovir v počiatočnom štádiu EHV-5.

Akútna intersticiálna pneumónia žriebät: Vážny stav

Občasná príčina vážnych respiračných príznakov u žriebät (niekoľko dní až mesiacov). Etiológia multifaktoriálna (baktérie, vírusy, plesne, toxíny, tepelný stres). Prognóza je zlá (viac ako polovica hynie). Klinické príznaky: náhly nástup tachypnoe, dyspnoe, výrazná asistencia brušného lisu pri expíriu, cyanóza, horúčka. Klinickopatologický nález: neutrofília, hyperfibrinogenémia, hypoxia, hyperkapnia. RTG: difúzny intersticiálny/bronchiálny infiltrát. Terapia: širokospektrálne antibiotiká, protizápalové liečivá, kortikosteroidy, bronchodilatátory, kyslíková terapia. Pitevný nález: tuhé, ťažké pľúcne tkanivo. Relapsy v prvom roku, po prekonaní úplné vyliečenie.

Mykotická pneumónia: Hubové infekcie pľúc

Zriedkavé u koní, súvisí s postihnutím hrubého čreva, porušením sliznice a neutropéniou. Oportúnne infekcie u imunosuprimovaných koní (Aspergillus, Candida). Diagnostika: tracheálny aspirát (hýfy, spóry, leukocytóza, hyperfibrinogenémia), RTG (splývajúce rádioopacitné noduly), biopsia pľúc. Terapia: špecifická antifungálna terapia (amfotericín B – drahý, vedľajšie účinky; ketokonazol, perorálne jodidy, itrakonazol, flukonazol).

Pneumocystická pneumónia: Vzácna príčina u žriebät

Vzácna príčina pneumónie žriebät (Pneumocystis jirovecii). Treba brať do úvahy u žriebät s pneumóniou nereagujúcou na štandardnú terapiu. Častá u žriebät s CID (dedičná choroba arabského plemena). Spojená aj s predchádzajúcou terapiou kortikosteroidmi a rodokokovou infekciou. Typické: vážne dyspnoe a cyanóza s rýchlym nástupom, nasledované chronickou bakteriálnou infekciou. RTG: difúzny bronchointersticiálny pľúcny vzor. Diagnóza BAL cytológiou. Terapia: sulfametoxazol + trimetoprim, dapsón.

Edém pľúc: Sekundárny problém

Zriedka primárny problém. Sekundárny pri obštrukcii horných dýchacích ciest, septikémii, kongestívnom srdcovom zlyhaní, pneumónii, nadmernej hydratácii, inhalácii dymu, akútnej alveolitíde, anafylaxii, náhodnom IV podaní prokaínovej soli penicilínu. Klinické príznaky: studená a vlhká koža, slabosť, ataxia, znížená teplota, slabý a rýchly pulz, plytké a rýchle dýchanie, tekutý spenený/krvou sfarbený výtok z nosa/papule. Diagnostika: klinické príznaky primárnej choroby, auskultácia (jemné praskavé šelesty), RTG (alveolárny pľúcny vzor). Terapia: zameraná na primárnu príčinu a elimináciu edému (diuretiká, kortikosteroidy, antibiotiká, NSAID, kyslík).

Utopenie/aspirácia tekutín: Vzácny problém

Vzácne, najmä u koní, ktoré plávajú. Inhalácia sladkej vody vedie k atelektáze a hypoxémii, slaná voda k pľúcnemu edému a dehydratácii. Po aspirácii pneumónia. Terapia ako pri pľúcnom edéme, bronchodilatátory.

Hypostatická pneumónia/Kongescia pľúc: Pri ležiacich koňoch

Najčastejšie u ležiacich koní (anestézia, neuromuskulárne choroby). Zriedka závažná, ale predisponuje k sekundárnym infekciám. Súvisí s namáhavou svalovou prácou, EIPH a edémom pľúc. Klinický prejav: rýchle a namáhavé dýchanie s nízkym držaním hlavy, hemoragická pena na nose/pyskoch. Terapia: kľud, antibiotické krytie, diuretiká.

Hemotorax: Krv v hrudnej dutine

Zriedkavý. Vzniká pri poškodení pleurálnych ciev (trauma, fraktúry rebier, erózia ciev abscesom/neopláziou, hemangiosarkóm, EIPH, hemoragické diatézy). Príznaky podobné pleurálnej efúzii. Diagnóza torakocentézou. Terapia zameraná na príčinu.

Pneumotorax: Vzduch v pleurálnej dutine

Zriedkavý, súvisí s traumou (penetrujúca rana, perforácia/ruptúra trachey/pažeráka, bronchopleurálna fistula). Otvorený pneumotorax (vzduch vniká/uniká), tenzný (vzduch vniká, ale neuniká), uzavretý (vzduch uväznený). Klinické príznaky: tachypnoe, dyspnoe, niekedy cyanóza. Diagnostika: klinické príznaky, auskultácia (absencia šelestov dorzálne), perkúsia (zvýšená vzdušnosť dorzálne), RTG, USG. Terapia: riešenie primárnej príčiny, uzavretie rany, drén s jednosmerným ventilom.

Ruptúra bránice: Vzácne, spojené s traumou

Vzácne, získané defekty sú častejšie než kongenitálne. Príznaky rôznorodé (závisia od rozsahu defektu, prestupujúcich orgánov, limitácie pľúcnej funkcie). Akútna/chronická kolika, dyspnoe, pleurálna efúzia. Diagnostika: auskultácia (stlmenie srdcových/pľúcnych oziev, borborygmy v hrudníku), RTG (báriová kontrastná štúdia), rektálne vyšetrenie („prázdny“ abdomen). Terapia: chirurgické uzavretie defektu laparotomicky.

Pleurálny transudát: Tekutina bez zápalu

Transsudatívne pleurálne efúzie sú vzácne, výsledok patologických procesov mimo pleurálnej dutiny (napr. skoré štádiá neoplázií, hypoproteinémia, zvýšený hydrostatický tlak pri srdcovom zlyhaní/kompresii). Klinické príznaky: sťažené dýchanie, rozšírené nozdry, neochota pohybovať sa/ľahnúť si. Diagnostika: auskultácia (absencia šelestov ventrálne), perkúsia (tlmený poklep ventrálne), RTG, USG, torakocentéza (slamovo sfarbený transudát s nízkym obsahom buniek/proteínov). Terapia: zameraná na primárnu príčinu.

Inhalácia dymu: Chemické a tepelné poškodenie

Poškodenie respiračného aparátu chemickými a tepelnými účinkami dymu. Najviac poškodené horné dýchacie cesty (zápal, edém sliznice). Vo vážnych prípadoch poškodenie pľúc, pľúcny edém. Obštrukcia zápalovými bunkami, nekrotickými epitelmi, zuhoľnateným materiálom. Sekundárne bakteriálne infekcie a pneumónia. Klinické príznaky: závisia od množstva/typu dymu, depresia/ataxia/kóma, horúčka (do 7 dní), dyspnoe, kašeľ. Terapia: ventilačná podpora (zvlhčovaný kyslík), terapia šoku/toxémie, tracheostómia pri obštrukcii, antibiotiká (širokospektrálne), NSAID (kortikosteroidy kontroverzné).

Často kladené otázky (FAQ) o chorobách dolných dýchacích ciest koní

Aké sú najčastejšie príznaky ochorenia dolných dýchacích ciest u koní?

Medzi najčastejšie príznaky patria chronický kašeľ, výtok z nosa (môže byť bilaterálny), dýchavičnosť (dyspnoe, najmä expiračné úsilie so zapojením brušných svalov), a intolerancia záťaže. Pri závažných prípadoch môže byť prítomná aj horúčka a úbytok hmotnosti.

Ako sa diagnostikuje rekurentná obštrukcia dýchacích ciest (RAO) u koní?

Diagnóza RAO zahŕňa anamnézu (vek nad 7 rokov, chronický kašeľ, prostredie), klinické vyšetrenie (zdvojené výdychové úsilie, rozšírené nozdry), auskultáciu pľúc, endoskopiu dýchacích ciest (akumulácia hlienu, zápal), cytológiu tracheálneho aspirátu alebo broncho-alveolárnej laváže (zvýšené neutrofily) a prípadne röntgen hrudníka. Kľúčová je aj odozva na zmenu manažmentu prostredia.

Aká je prevencia a liečba pľúcnych chorôb u koní?

Prevencia spočíva predovšetkým v zabezpečení bezprašného prostredia, minimalizácii vystavenia senu a slame (najmä pri RAO), primeranej ventilácii stajní a kvalitnom kŕmení. Liečba závisí od konkrétneho ochorenia, ale často zahŕňa kortikosteroidy (inhalačné sú preferované), bronchodilatátory, mukolytiká a v prípade bakteriálnych infekcií aj antibiotiká. Dôležitá je aj celková podpora a manažment stresu.

Čo je to EIPH a aký má vplyv na výkonnosť dostihových koní?

EIPH (Exercise-Induced Pulmonary Haemorrhage) je krvácanie do pľúc vyvolané záťažou, typické pre kone pracujúce vo vysokých rýchlostiach, najmä dostihové kone. Väčšina koní je bez zjavných príznakov, ale v závažných prípadoch môže viesť k epistaxis (krvácanie z nosa) po záťaži. Má rôzny vplyv na výkonnosť, od minimálneho po výrazné zníženie tolerancie záťaže a respiračnú nedostatočnosť, čo si vyžaduje stiahnutie koňa z pretekov.

Aké sú riziká dlhodobého transportu koní pre ich dýchacie cesty?

Dlhodobý transport (najmä nad 800 km) je významným predispozičným faktorom pre pleuropneumóniu. Zdvihnutie hlavy počas prepravy narúša prirodzené obranné mechanizmy dýchacích ciest, čo uľahčuje vdýchnutie baktérií. Dlhodobý stres z prepravy zároveň oslabuje imunitnú funkčnosť pľúcnych makrofágov a celého tela, čím zvyšuje náchylnosť na infekcie.

Choroby dolných dýchacích ciest koní