Ahoj študenti a všetci, ktorých zaujíma ľudské správanie! Dnes sa pozrieme na kľúčovú tému, ktorá nám pomôže pochopiť, prečo sa správame tak, ako sa správame. Reč je o biologických a sociálnych determinantoch správania, ktoré formujú našu osobnosť a reakcie. Človek sa predsa „človekom nerodí, stáva sa ním“ – a práve tento článok vám ukáže, ako a prečo. Determinácia je pritom príčinná podmienenosť a zákonitá závislosť javov.
TL;DR: Rýchle zhrnutie pre maturitu a skúšky
- Biologické determinanty správania zahŕňajú vplyv nervovej sústavy, žliaz s vnútornou sekréciou (hormóny), celkového telesného stavu a rastu organizmu, vrodených biologických potrieb a dedičnosti. Formujú základné predpoklady pre duševný život.
- Sociálne determinanty správania sú podmienené kvalitou a možnosťami prostredia. Patria sem nezámerné vplyvy ako prírodné a spoločenské prostredie (rodina, skupina), spoločenské normy (zvyky, zákony, tabu) a celková kvalita sociálnych vzťahov. Ukazujú, ako sa z nás stávajú ľudia prostredníctvom interakcie s okolím.
Biologické determinanty správania: Podrobný rozbor
Naše správanie je v mnohých ohľadoch zakotvené v našej biológii. Tieto faktory tvoria základ, na ktorom sa buduje naša psychika. Patria sem:
- Nervová sústava človeka (jej stavba a činnosť)
- Žľazy s vnútornou sekréciou
- Celkový stav a rast telesného organizmu
- Biologické potreby
- Dedičnosť
Nervová sústava človeka a jej činnosť
Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka (neurón). Skladá sa z tela a dvoch typov výbežkov: dendritov, ktoré zachytávajú podráždenia a vedú ich do bunky, a neuritov, ktoré vedú podráždenia z jednej bunky na druhú. Nervové bunky sú prepojené synapsiami (zápojmi), ktoré usmerňujú nervové podráždenie, pričom niektoré blokujú a iné prepúšťajú. Synapsia je kľúčová pre prenos informácií v mozgu.
Nervovú sústavu delíme podľa uloženia a funkcie na:
- Vegetatívna nervová sústava (VNS): Riadi činnosť vnútorných orgánov a žliaz. Funguje viac-menej autonómne, nezávisle od našej vôle. Skladá sa zo sympatického a parasympatického nervstva, ktoré pôsobia protikladne (jedno činnosť orgánu zintenzívňuje, druhé spomaľuje). VNS hrá dôležitú úlohu pri emóciách, regulácii žliaz, udržiavaní biologickej homeostázy a prejavoch duševného života (červenanie, potenie).
- Periférna nervová sústava: Zahŕňa receptory, dostredivé (aferentné) a odstredivé (eferentné) nervstvo. Receptory sú citlivé nervové zakončenia premieňajúce podnety na nervové impulzy, ktoré sa vedú dostredivými nervami do mozgu a miechy. Odstredivými nervami prichádzajú impulzy do efektorov, ktoré vyvolávajú činnosť (napr. svalov).
- Centrálna nervová sústava (CNS): Tvorená miechou, predĺženou miechou a mozgom.
- Miecha je povrazec dostredivých a odstredivých nervov v chrbtici, kde sú aj ústredia pre automatickú činnosť vnútorných orgánov.
- Predĺžená miecha spája miechu s mozgom a obsahuje ústredia riadiace pohyby, držanie tela, dýchanie, srdcovú činnosť a trávenie.
- Mozog sa delí na zadný, stredný a predný:
- Zadný mozog (mozoček a mozgový most) koordinuje pohyby, rovnováhu a jemné svalové pohyby (napríklad pri písaní).
- Na povrchu stredného mozgu je štvorhrbolie, ktoré reflexne riadi zrak a koordináciu zraku a sluchu.
- V medzimozgu je podkôrové ústredie nižších emócií a vegetatívneho nervstva.
- Predný mozog je najdôležitejšou časťou, tvorený dvoma mozgovými pologuľami. Ich povrch je zbrázdený mozgovými závitmi, pokrytý mozgovou kôrou (2-5 mm hrubou vrstvou mozgových buniek), ktorá je centrom vyšších psychických funkcií.
Žľazy s vnútornou sekréciou a ich vplyv na správanie
Žľazy s vnútornou sekréciou vylučujú hormóny priamo do krvi, čím významne ovplyvňujú nervovú a psychickú činnosť. Ich zvýšená, znížená, predčasná alebo oneskorená funkcia má dopad na telesnú aj duševnú oblasť. Napríklad poruchy hypofýzy môžu spomaliť duševný vývin.
Okrem priameho vplyvu existuje aj druhotný vplyv. Rôzne telesné deformácie spôsobené poruchami žliaz (napr. trpasličí vzrast) môžu viesť k psychickým dôsledkom, ako sú komplexy menejcennosti, čo ďalej ovplyvňuje správanie.
Telesný stav a rast organizmu ako determinanty správania
Náš momentálny telesný stav (spánok, bdelosť, únava, odpočinok) ovplyvňuje psychický stav, duševnú výkonnosť aj aktivačnú pohotovosť (chuť a záujem o činnosť).
Podobne aj rast a dozrievanie telesných funkcií sú dôležité. Kým nie sú vyvinuté isté telesné štruktúry (napr. prstové kostičky), dieťa nemôže vykonávať určité činnosti, ako je písanie. Fyzická pripravenosť je teda predpokladom pre psychický rozvoj a nové formy správania.
Biologické potreby a ich aktivačná schopnosť
Psychiku človeka od narodenia podmieňujú aj vrodené biologické potreby. Patria sem napríklad potreba dýchania, tepla, svetla, potravy, odpočinku, bezpečnosti či zachovania rodu. Tieto potreby ovplyvňujú náš emocionálny stav (spokojnosť/nespokojnosť) a majú silnú aktivačnú schopnosť – motivujú nás k činnostiam zameraným na ich uspokojenie.
Dedičnosť ako základný predpoklad správania
Dedičnosť ovplyvňuje úroveň rozvoja psychiky. Psychické procesy, stavy a vlastnosti sa síce nededia priamo, ale dedíme tzv. vlohy alebo dispozície. Sú to zdedené osobitosti nervovej sústavy a celého organizmu, ktoré sú predpokladom pre rozvoj duševných vlastností. Hoci mieru vplyvu dedičnosti nemožno presne určiť, výskumy ukazujú, že vrodené dispozície majú väčší vplyv najmä v ranom veku. Neskôr však prevláda vplyv prostredia a výchovy.
Sociálne determinanty správania: Charakteristika a vplyv prostredia
Sociálna determinácia zahŕňa kvalitu, vybavenosť a možnosti prostredia, v ktorom sa ľudský organizmus vyvíja. Je tvorená nezámerným a zámerným ovplyvňovaním (výchovou).
Nezámerné ovplyvňovanie správania
-
Prírodné prostredie: Každý organizmus žije v prostredí ovplyvnenom geografickou polohou, klimatickými podmienkami, charakterom zemského povrchu a podmienkami výživy. Tieto faktory nepriamo formujú životné štýly a správanie.
-
Spoločenské prostredie a ľudská interakcia: Človek je súčasťou rôznych skupín (rodina, školský kolektív) a organizácií. Jednotlivca ovplyvňujú skupinové normy, hodnoty a vzťahy. Počas života prichádzame do rôznych druhov sociálnej interakcie:
- vzťah jedinec–jedinec
- vzťah jedinec–spoločenská skupina
- vzťah spoločenská skupina–jednotlivec
- vzťah spoločenská skupina–spoločenská skupina
Dôkazom obrovského vplyvu sociálneho prostredia sú prípady tzv. „vlčích detí“, ktoré žili v izolácii od ľudskej spoločnosti. Hoci mali fyzické znaky ľudí, ich správanie bolo ovplyvnené zvieratami (pohyb na štyroch končatinách, konzumácia surového mäsa, vrčanie). Bez dostatku ľudských podnetov nevznikajú u človeka ľudské vlastnosti a spôsoby správania.
- Spoločenské normy: Upravujú vzájomné vzťahy v danom prostredí. Vyvíjajú sa s kultúrou a odzrkadľujú úroveň spoločenského vedomia (morálky, práva). Súhrn noriem typických pre určité sociálne vedomie sa nazýva kultúrny vzorec. Spoločenské normy sa prejavujú ako:
- Spoločenské zvyky: Určujú, čo sa v spoločnosti patrí a čo nie.
- Mravné obyčaje: Vymedzujú, čo je morálne a čo nemorálne.
- Zákony: Určujú prípustnosť a neprípustnosť správania a prípadné tresty.
- Tabu: Predstavujú najsilnejšie sankcionované normy, ktoré sú najviac v rozpore so spoločenskou morálkou a vedomím.
- Kvalita sociálneho prostredia: Predstavuje úroveň spoločenských vzťahov, kultúrnu úroveň a typ výchovného vedenia (napr. úplnosť rodiny). Ak dieťa vyrastá v prostredí s nedostatkom sociálnych podnetov, môže to viesť k uzavretosti, oneskoreniu vo vývoji, vytvoreniu komplexu menejcennosti, nesmelosti, zaostalosti v emocionálnej a rečovej oblasti a zhoršenému abstraktnému mysleniu.
Často kladené otázky (FAQ)
Čo sú biologické determinanty správania?
Biologické determinanty správania sú faktory zakorenené v našej biológii, ktoré ovplyvňujú, ako sa správame. Zahŕňajú nervovú sústavu, žľazy s vnútornou sekréciou (hormóny), telesný stav a rast, vrodené biologické potreby a dedičnosť (vlohy).
Čo sú sociálne determinanty správania?
Sociálne determinanty správania sú faktory z prostredia, ktoré formujú naše správanie. Patrí sem prírodné a spoločenské prostredie, v ktorom žijeme, skupinové normy a hodnoty, spoločenské zvyky, mravné obyčaje, zákony, tabu a celková kvalita sociálnych vzťahov a výchovy.
Ako prípad „vlčích detí“ ilustruje sociálnu determináciu?
Prípad „vlčích detí“ dramaticky ukazuje, že bez ľudských sociálnych podnetov sa u človeka nerozvinú ľudské vlastnosti a správanie. Deti, ktoré žili v izolácii so zvieratami, napodobňovali zvieracie správanie, čo dokazuje kľúčovú úlohu sociálneho prostredia vo vývoji ľudskej psychiky.
Akú úlohu hrajú hormóny pri determinácii správania?
Hormóny vylučované žľazami s vnútornou sekréciou priamo do krvi ovplyvňujú nervovú a psychickú činnosť. Ich nerovnováha môže viesť k poruchám duševného vývinu alebo k telesným zmenám, ktoré následne vyvolávajú psychické reakcie, napríklad komplexy menejcennosti.
Aký je vplyv dedičnosti na rozvoj psychiky?
Dedičnosť neovplyvňuje psychické procesy a vlastnosti priamo, ale prenáša vlohy alebo dispozície – zdedené osobitosti nervovej sústavy a organizmu. Tieto vlohy sú predpokladom pre rozvoj duševných vlastností. V ranom veku je ich vplyv silnejší, no neskôr ho prekonáva vplyv prostredia a výchovy.