Alterované akordy v hudobnej teórii

TL;DR: Rýchly sprievodca alterovanými akordami v hudobnej teórii

Alterované akordy vznikajú zvyšovaním alebo znižovaním doškálnych tónov s cieľom vytvoriť umelé citlivé tóny smerujúce k tonickému kvintakordu. Tieto akordy prinášajú do hudby výraznú farbu a harmonické napätie. Charakteristickým intervalom je zmenšená tercia, ktorá sa často objavuje ako zväčšená sexta a rozvádza sa do čistej oktávy.

Najčastejšie sa alterujú II. a IV. stupeň, a to v dominantách (D7), subdominantách s pridanou septimou (S+7) a septakordoch na VII. stupni. Vždy sa rozvádzajú do toniky. Rozlišujeme aj pokročilé techniky ako dvojitá alterácia (alterácia dvoch tónov) a dvojstranná alterácia (alterácia toho istého tónu nahor aj nadol). Pochopenie alterovaných akordov je kľúčové pre pokročilú harmóniu a analýzu diel od romantizmu až po impresionizmus.

Alterované akordy v hudobnej teórii: Základy a definícia

Alterované akordy v hudobnej teórii sú fascinujúcim prvkom, ktorý obohacuje harmonický jazyk skladieb a dodáva im špecifické napätie a farbu. Ide o akordy, ktoré vznikajú cieleným zvyšovaním alebo znižovaním doškálnych tónov, čo nazývame alterácia.

Primárnym cieľom alterácie je získanie umelých citlivých tónov, ktoré majú silnú tendenciu rozviesť sa do tónov tonického kvintakordu. Je dôležité poznamenať, že tóny toniky (T) sa nikdy nealterujú.

Ktoré stupne stupnice sa alterujú?

Alterácia sa týka predovšetkým týchto stupňov stupnice:

• II. stupeň:
• V durovej stupnici sa môže zvýšiť aj znížiť.
• V molovej stupnici sa môže len znížiť.
• IV. stupeň:
• V durovej stupnici sa môže len zvýšiť.
• V molovej stupnici sa môže zvýšiť aj znížiť.

Znížený VI. stupeň (ktorý je terciou molovej subdominanty) sa však za pravú alteráciu nepovažuje. Pravé alterované akordy sa vždy vyznačujú prítomnosťou špecifického intervalu – zmenšenej tercie.

Zmenšená tercia a zväčšená sexta: Kľúčové intervaly alterácie

Zmenšená tercia je harmonicky menej zreteľná, pretože sa rozvádza do unisona. Preto sa častejšie stretávame s jej prevratom, ktorým je zväčšená sexta. Tento interval má silnú tendenciu rozviesť sa do čistej oktávy, čo vytvára veľmi zaujímavý a charakteristický zvuk. Zväčšená sexta je zvukovo totožná s malou septimou, a táto zvuková totožnosť sa často využíva pri enharmonických zámenách a moduláciách.

Ako vznikajú a aké sú typy alterovaných akordov?

Alteráciou doškálnych akordov môžu vznikať rôzne typy alterovaných akordov. Niektoré z nich môžu znieť podobne ako známe diatonické útvary (napríklad durovo-malý septakord, ktorý je však zapísaný ako zväčšený kvintsextakord a pod.), no objavujú sa na iných miestach, než je obvyklé.

Okrem toho vznikajú aj unikátne alterované akordy, ktoré v diatonike nemajú ekvivalent a sú zvukovo a tvarovo charakteristické. Z nich je najbežnejší durovo zmenšený kvintakord. Názvy alterovaných akordov tvoríme podobne ako pri septakordoch, teda začíname terciou a končíme septimou (napríklad durovo-zmenšeno-malý, alebo zmenšeno-zmenšeno-malý).

Rozvodným akordom pre alterované akordy je vždy tonika, čo podčiarkuje ich funkciu smerovania k tonálnemu centru.

Pravidlá pre prácu s alterovanými akordami v harmónii

Pri skladaní a analýze s alterovanými akordami je potrebné dodržiavať určité pravidlá:

• Najčastejšie alterované akordy: Predovšetkým charakteristické disonancie ako dominantný septakord (D7), subdominantný septakord s pridanou septimou (S+7) a septakord na VII. stupni (VII7). Menej často sa alterujú kvintakordy subdominantné (S) a dominantné (D).
• Usporiadanie hlasov: Pri všetkých alterovaných akordoch je najvhodnejšie použiť také obraty a usporiadanie hlasov, ktoré obsahujú zväčšenú sextu.
• Označovanie: Alterované akordy sa označujú rovnakými funkčnými značkami ako doškálne akordy, s vyznačením príslušných posuviek a pridaním poznámky „alt“ (napr. D7alt).
• Štvorhlasná úprava: V štvorhlasnej úprave môžu byť zdvojené len doškálne tóny. Citlivé tóny a alterované tóny sa nikdy nezdvojujú.
• Odalterovanie: Alterované tóny môžu byť aj odalterované, čo znamená, že sa umelé citlivé tóny vrátia ku doškálnym (príkladom je aj rozvod Tristanovho akordu).
• Postup hlasov:
• Priečnosť pred a po alterovaných tónoch je povolená.
• Povolený je aj postup v chromatických paralelných kvintách, avšak nie medzi vonkajšími hlasmi.
• Zakázaný je postup dvojzväčšenej primy v tom istom hlase (napríklad Des-Dis).

Podrobný rozbor alterovaných akordov: Typy a príklady

Preskúmajme si teraz detailnejšie, ako sa alterácia prejavuje pri konkrétnych harmonických funkciách.

Alterované dominanty (Dalt)

Dominanty sú jedným z najčastejších miest, kde sa stretávame s alteráciou:

• Smetanovská dominanta: Známa je dominanta so zvýšenou kvintou. V tvare kvintakordu sa nepovažuje za pravý alterovaný akord, no v tvare septakordu už áno. Používa sa len v dur.
• Dominanta so zníženou kvintou: Najbežnejší typ alterovanej dominanty, často ako septakord a jeho obraty (napr. durovo-zmenšeno-malý). Je použiteľná v dur aj v mol.
• Dominanta so zníženou septimou: V mol je možné alterovať aj septimu nadol (zvukovo ide o molovo alebo zmenšeno-malý septakord).
• Zvýšená septima: Alterácia septimy nahor je v dur aj v mol zriedkavejšia.

Alterované septakordy na VII. stupni (VII7alt)

Septakordy na VII. stupni, najmä zmenšeno-zmenšený septakord, majú zaujímavé vlastnosti pri alterácii:

• Vlastnosť zmenšeno-zmenšeného septakordu: Ak v ňom ktorýkoľvek tón zvýšime, získame zvukovo zmenšeno-malý 7-akord (alebo jeho obrat). Ak v ňom ktorýkoľvek tón znížime, získame zvukovo D7 (alebo jeho obrat).
• Znížená tercia: V dur a v harmonickej mol stupnici môžeme alterovať terciu nadol.
• V dur tak vznikne zvukovo zaujímavý, fragment celotónovej stupnice pripomínajúci zmenšeno-zmenšeno-malý 7-akord.
• V harmonickej mol je to zmenšeno-zmenšeno-zmenšený 7-akord, ktorý je zvukovo totožný s D2.
• Zvýšená tercia: V harmonickej mol môžeme zvýšiť terciu (durovo-zmenšeno-zmenšený 7-akord, zvukovo však zmenšeno-malý 7-akord).
• Zvýšená kvinta: V dur aj v harmonickej mol môžeme zvýšiť kvintu (molovo zmenšený 7-akord, zvukovo opäť zmenšeno-malý 7-akord). Toto je tzv. Tristanov akord, mimoriadne dôležitý v dejinách vývoja harmónie.

Alterované subdominantné septakordy s pridanou septimou (S+7alt)

Alterácia subdominantných septakordov prináša ďalšie možnosti:

• Zníženie primy: Ak by sme alterovali primu nadol, stratil by sa charakter pridanej spodnej septimy a získali by sme v podstate frygický akord.
• Zvýšená prima: V dur a v harmonickej dur je možné primu zvýšiť (vznikne zmenšeno-zmenšeno-zmenšený, alebo zmenšeno-dvojzmenšeno-zmenšený – zvukovo „starí známi“ z diatoniky, D2 a molovo-malý sekundakord).
• Zvýšená tercia: V dur nemusí byť vždy považovaná za alteráciu. Avšak v mol a harmonickej dur je to jednoznačne pravý alterovaný akord (durovo-zmenšeno-malý).
• Znížená tercia: V mol môžeme ešte terciu znížiť a získame zvukovo „nový“ zmenšeno-zmenšeno-malý 7-akord.

Alterované subdominanty (Salt)

S alterovanými subdominantami je situácia trochu zložitejšia, pretože ich vzťah je často k prieťažnému kvartsextakordu na dominante (D), nie k tonike (T). V takom prípade to nie sú pravé alterované subdominanty, ale skôr mimotonálne (VII) stupne alebo mimotonálne alterované VII. stupne.

Je kľúčové všímať si kvartsextakord, do ktorého sa daný akord rozvádza, aby sme správne určili, či ide o alterovanú subdominantu alebo mimotonálny alterovaný VII. stupeň.

• Prima: Predovšetkým sa dá alterovať molová subdominanta.
• V dur aj v mol sa dá prima zvýšiť (vznikne zmenšeno-zmenšený, pravý alterovaný kvintakord).
• V mol sa dá prima aj znížiť (vznikne zväčšený kvintakord).

Pokročilé koncepty v alterácii akordov

Okrem základných typov alterácie existujú aj komplexnejšie formy, ktoré posúvajú harmonické možnosti ešte ďalej.

Dvojitá alterácia

Dvojitá alterácia znamená alterovanie dvoch rôznych tónov v jednom akorde. Typickým príkladom je dominanta, u ktorej sa súčasne alteruje kvinta aj septima. To prináša ešte bohatšiu a komplexnejšiu harmóniu.

Dvojstranná alterácia

Dvojstranná alterácia je špecifický typ alterácie, pri ktorom dochádza k alterácii toho istého zdvojeného tónu nahor aj nadol. Tieto zdvojené tóny však nesmú byť v tej istej polohe; medzi nimi musí byť interval dvojzväčšenej oktávy.

Tieto akordy sú často zvukovo totožné s dominantným nonovým akordom (D9) a dajú sa tak enharmonicky zameniť a využiť na modulácie. Najbežnejšie sú sextakordy so zníženou primou a zvýšenou oktávou, konkrétne v dur VII6 a v mol II6.

Zaujímavým fenoménom je, že pri dvojstrannej alterácii kvinty D9 vzniká 6-zvuk, ktorý obsahuje kompletnú celotónovú stupnicu. Výskyt takéhoto súzvuku v neskorom romantizme (najmä u Liszta) mal významný vplyv na vznik impresionizmu v hudbe.

Mimotonálne alterované akordy

Mimotonálne alterované akordy sú alterované verzie mimotonálnych funkcií. Analogickým spôsobom ako doškálne funkcie môžeme alterovať aj všetky mimotonálne funkcie. Ich funkčné značky sa však dávajú do zátvorky (napr. (D7)alt).

Najčastejšie otázky o alterovaných akordoch (FAQ)

Prečo sa alterujú akordy v hudobnej teórii?

Alterácia akordov slúži na získanie umelých citlivých tónov, ktoré vytvárajú silné harmonické napätie a tendenciu rozviesť sa do tonického akordu. Tým sa obohacuje harmonická farba a expresivita hudby.

Aké tóny sa v alterovaných akordoch nikdy nezdvojujú?

V štvorhlasnej úprave alterovaných akordov sa nikdy nezdvojujú citlivé tóny a alterované tóny. Zdvojené môžu byť len doškálne tóny.

Čo je to Tristanov akord a prečo je dôležitý?

Tristanov akord je alterovaný septakord na VII. stupni, ktorý vzniká zvýšením kvinty (molovo zmenšený 7-akord, zvukovo zmenšeno-malý 7-akord). Je mimoriadne dôležitý pre svoj historický význam vo vývoji harmónie, najmä v diele Richarda Wagnera, kde posunul hranice tonality.

Aký je rozdiel medzi dvojitou a dvojstrannou alteráciou?

Dvojitá alterácia znamená alterovanie dvoch RÔZNYCH tónov v jednom akorde (napríklad kvinta aj septima dominanty). Dvojstranná alterácia zase znamená alterovanie TOHO ISTÉHO zdvojeného tónu, a to nahor aj nadol, pričom medzi týmito tónmi musí byť interval dvojzväčšenej oktávy.

Ako rozlíšim alterovanú subdominantu od mimotonálneho VII. stupňa?

Rozlíšenie spočíva v akorde, do ktorého sa rozvádzajú. Alterované subdominantné akordy sa často vzťahujú k prieťažnému kvartsextakordu na dominante (nie na tonike). Ak sa akord rozvádza k dominante, potom ide voči nej o mimotonálny VII. stupeň (resp. mimotonálny alterovaný VII. stupeň). Vždy si všímajte rozvodný akord.